Ako sa darí plynárstvu na Slovensku a o koľko peňazí by prišiel štát, keby sa preprava plynu z Ruska cez územie Slovenska zastavila?
Od začiatku konfliktu na Ukrajine sa čím ďalej, tým viac hovorí o energetickej bezpečnosti Európskej únie. Z Ruska totiž pochádza 30 až 40 % dodávok ropy a plynu. V prípade krajín na východe Európskej únie, ako sú Slovensko, Maďarsko alebo Poľsko, je závislosť od ruského plynu ešte vyššia. Pokiaľ ide o Slovensko, až 85 % plynu, ktorý sa spotrebuje u nás, pochádza z Ruska. Okrem toho územím Slovenska prechádza tranzit plynu ďalej do západnej Európy. Tranzit prináša príjmy spoločnosti, ktorá ho prevádzkuje, a v konečnom dôsledku aj štátu, keďže v nej má podiel. To, aké výsledky dosahujú hlavní hráči v plynárenskom priemysle a o koľko by štát prišiel v prípade výpadku tranzitu, rozvádzame v ďalších častiach analýzy.
Kľúčové zistenia:
- Akciovej spoločnosti Slovenský plynárensky priemysel (SPP), ktorej stopercentným vlastníkom je štát, sa v posledných 5 rokoch tržby a čistý prevádzkový zisk výrazne nezmenili. Stratová je len jej dcérska spoločnosť venujúca sa rozvoju stlačeného a skvapalneného plynu, a to pre vyššie investície. Zisk v posledných dvoch rokoch klesá dcérskej spoločnosti SPP Infrastructure, a. s., pravdepodobne pre nižšie dividendy jej dcérskych spoločností, medzi ktoré patrí SPP – distribúcia, a.s., a eustream, a.s.
- Z dcérskych spoločností SPP Infrasructure, a. s. (SPP má v spoločnosti 51 % podiel) sú najziskovejšími firmami eustream, a.s., SPP – distribúcia, a.s., a NAFTA a.s.
- Najviac tržieb po zaplatení nákladov a daní vo forme zisku ostane spoločnostiam eustream, a.s. (48 %), NAFTA a.s. (48,4 %) a POZAGAS a.s. (44,2 %).
- V prípade obmedzenia či zastavenia dodávok plynu z Ruska by najviac utrpela spoločnosť eustream, a.s., ktorá sa stará o hlavnú prepravu z východu na západ Slovenska, pričom „slovenský“ plyn tvorí len necelých 10 % z celkovej ročnej prepravy cez územie krajiny. Štát by mohol prísť o približne 300 miliónov eur vo forme dividend a nezaplatenej dane z príjmu, keďže eustream, a.s., je každoročne najväčším platcom dane z príjmu. Štát by tak prišiel o 0,77 % príjmov verejnej správy.
V procese dodávky plynu – teda od jeho prietoku na hraniciach až po samotnú spotrebu v domácnostiach či priemysle – je zapojených niekoľko spoločností. V roku 2006 SPP ako monopolný dodávateľ a distribútor zemného plynu odčlenil prepravné a distribučné činnosti v rámci procesu unbundlingu. Vznikli tak tri nové spoločnosti – okrem SPP išlo o spoločnosť eustream, a.s. (pôvodne pod menom SPP – preprava a.s.) a SPP – distribúcia, a.s.
V roku 2014 boli spoločnosti eustream, a.s., a SPP – distribúcia, a.s., začlenené pod novovzniknutú spoločnosť SPP Infrastructure, a. s., v ktorej má SPP podiel 51 %.
Medzi ďalšie dcérske spoločnosti SPP Infrastructure, a. s., patria:
- NAFTA a.s. (56,15 %) – Prevádzkuje zásobníky na uskladnenie zemného plynu a vykonáva ťažbu.
- POZAGAS a.s. (35 %) – Prevádzkuje zásobníky na uskladnenie zemného plynu.
- SPP Storage, s.r.o. (100 %) – Prevádzkuje zásobníky na uskladnenie zemného plynu na území Česka.
- GEOTERM KOŠICE, a.s. (95,82 %) – Zaoberá sa geotermálnou energiou.
- SLOVGEOTERM a.s. (50 %) – Zaoberá sa geotermálnou energiou.
- GALANTATERM spol. s.r.o. (17,5 %) – Zaoberá sa geotermálnou energiou.
- Plynárenská metrológia, s. r. o. (100 %) – Zaoberá sa meraním.
SPP je na Slovensku najväčším dodávateľom plynu, pričom v dodávateľskom biznise pôsobia aj iné spoločnosti s menším trhovým podielom. SPP – distribúcia, a.s., sa stará o distribúciu plynu konečným užívateľom. Zároveň je v danej oblasti monopolným hráčom, keďže domácnosti môžu zmeniť dodávateľa, avšak distribútora – toho, ktorý sa stará o infraštruktúru – zmeniť nemôžu. Eustream, a.s., je zase spoločnosť, ktorá spravuje hlavný tranzit plynu – plynovod Bratstvo – z Ukrajiny ďalej na Západ, pričom časť plynu z tranzitu sa spotrebúva na Slovensku.
Zisk a tržby SPP sa výraznejšie nemenili
Slovenský plynárenský priemysel je pokračovateľom viac ako 160-ročnej histórie slovenského plynárenstva a od roku 2012 pôsobí aj v oblasti dodávky elektrickej energie. Stopercentným vlastníkom SPP je štát (Ministerstvo hospodárstva SR) a súčasne je SPP jediným vlastníkom spoločnosti SPP CZ, a.s., ktorá je dodávateľom plynu a elektriny v Českej republike. Stopercentnou dcérskou spoločnosťou je aj SPP CNG s. r. o., ktorá sa zaoberá predajom a rozvojom využívania stlačeného a skvapalneného plynu (CNG a LNG). Zároveň je SPP 51 % vlastníkom spoločnosti SPP Infrastructure, a. s., ktorá vlastní akcie spoločnosti eustream, a.s. Zvyšných 49 % patrí spoločnosti EP Infrastructure, a.s., ktorá je súčasťou spoločnosti Energetický a průmyslový holding, a.s. (EPH), ktorá súčasne prostredníctvom Slovak Gas Holding B.V. vykonáva v SPP Infrastructure, a. s., manažérsku kontrolu.
Spomedzi SPP a jeho dcérskych spoločností má najvyššie tržby prirodzene SPP. V roku 2020 mal tržby vo výške 1,19 miliardy eur, zatiaľ čo jeho dcérska spoločnosť SPP CNG s. r. o. dosahovala tržby 2,36 milióna eur. Namiesto tržieb spoločnosti SPP Infrastructure, a. s., v ktorej má SPP 51 % podiel, ale uvádzame výnosy z finančnej činnosti. Dôvodom je, že táto spoločnosť len zhromažďuje dividendu, a teda výnosy z finančného majetku jej dcérskych spoločností. V prípade SPP a SPP CNG s. r. o. sa trend tržieb v posledných rokoch výrazne nemenil. Výnimkou je len spoločnosť SPP Infrastructure, a. s., ktorej pravdepodobne klesala dividenda z dcérskych spoločností.
Tržby, resp. výnosy z finančnej činnosti dcérskych spoločností SPP
(SPP CNG s. r. o. uvádzame v tabuľke)
| 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | |
| Slovenský plynárenský priemysel, a.s. | 1 279 987 000 | 1 493 753 000 | 1 526 007 000 | 1 107 732 000 | 1 198 506 000 |
| SPP CNG s. r. o. | 2 554 833 | 2 952 426 | 2 563 334 | 2 867 039 | 2 365 402 |
| SPP Infrastructure, a. s. | 586 000 000 | 609 000 000 | 1 009 000 000 | 646 000 000 | 157 000 000 |
Čistý prevádzkový zisk má dlhodobo vyšší spoločnosť SPP Infrastructure, a. s. V roku 2020 išlo o necelých 600 miliónov eur. SPP mal v roku 2020 čistý prevádzkový zisk 260 miliónov eur. SPP CNG s. r. o. je v celom 5-ročnom období v strate. Dôvodom bude pravdepodobne vyššia miera investícií (rastúce odpisy dlhodobého hmotného a nehmotného majetku) v posledných rokoch. V roku 2020 spoločnosť dosiahla stratu 417-tisíc eur.
Čistý prevádzkový zisk po zdanení (NOPAT) dcérskych spoločností SPP
| 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | |
| Slovenský plynárenský priemysel, a. s. | 466 536 555 | 322 157 996 | 317 237 803 | 224 246 698 | 260 807 504 |
| SPP CNG s. r. o. | -104 429 | -101 664 | -381 098 | -462 499 | -417 683 |
| SPP Infrastructure, a. s. | 156 000 000 | 646 000 000 | 1 007 000 000 | 608 000 000 | 585 000 000 |
Hrubá marža (percento tržieb, ktoré ostalo po zaplatení nákladov) je vyššia v SPP CNG s. r. o. ako v SPP. Napríklad v roku 2020 ostalo spoločnosti SPP CNG s. r. o. necelých 20 % tržieb po zaplatení nákladov, zatiaľ čo SPP len 1,5 %. V prípade ziskovej marže, ktorá vyjadruje čistý zisk na jedno euro tržieb, je na tom naopak lepšie SPP, keďže z jedného eura tržieb spoločnosti ostalo 21,6 eurocenta. Spoločnosť SPP CNG s. r. o. bola v strate a na jednom eure tržieb prerobila necelých 18 centov.
Dôvodom vyššej ziskovej marže v prípade SPP je fakt, že spoločnosť mala výnosy aj z finančnej činnosti, ktorá sa do vzorca na výpočet hrubej marže nezapočítava.
| 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | ||
| Slovenský plynárenský priemysel, a.s. | Hrubá marža | 2,50 % | -1,40 % | -4,00 % | -6,90 % | 1,50 % |
| Zisková marža | 36,20 % | 21,30 % | 20,50 % | 19,90 % | 21,60 % | |
| SPP CNG s. r. o. | Hrubá marža | 32,2 % | 26,4 % | 17,5 % | 21,5 % | 19,5 % |
| Zisková marža | -4,1 % | -3,5 % | -14,9 % | -16,2 % | -17,8 % | |
| SPP Infrastructure, a. s. | Hrubá marža | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A |
| Zisková marža | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A |
Aktívami je väčšia spoločnosť SPP Infrastructure, a. s. (6,02 miliardy eur) než SPP (2,7 miliardy eur). Aktívami najmenšou spoločnosťou je SPP CNG s. r. o., ktorá ich má v hodnote 4,6 milióna eur.
Celkové aktíva spoločností
| 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | |
| SPP CNG s.r.o. | 6 296 079 | 5 598 645 | 5 458 866 | 5 002 852 | 4 635 790 |
Najziskovejšími firmami sú Eustream a SPP – distribúcia
V rámci akciovej spoločnosti SPP Infrastructure, v ktorej má podiel SPP a EP Infrastructure, je spoločnosťou s najvyššími tržbami eustream, a.s. V roku 2020 jej tržby dosiahli vyše 748 miliónov eur. Eustream, a.s., sa stará o tranzit plynu od hranice s Ukrajinou po hranice na západe Slovenska. Druhou v poradí s tržbami 401 miliónov eur je SPP – distribúcia, a.s., ktorá spravuje vnútroštátnu infraštruktúru distribúcie plynu. Zjednodušene povedané, stará sa o potrubia, ktoré smerujú z hlavných uzlov ku koncovým zákazníkom. Treťou v poradí je NAFTA a.s., ktorej hlavnou činnosťou je skladovanie plynu v zásobníkoch, avšak zaoberá sa aj ťažbou. Menšími spoločnosťami sú POZAGAS a.s. (skladovanie plynu), Plynárenská metrológia, s. r. o. (prieskum, meranie) alebo SPP – distribúcia Servis, s.r.o. (servis prepravnej infraštruktúry).
Tržby dcérskych spoločností SPP Infrastructure, a. s. (3 spoločnosti s vyššími tržbami v grafe a 3 s nižšími v tabuľke)
| 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | |
| SPP – distribúcia Servis, s. r. o. | N/A | N/A | 1 511 569 | 8 395 421 | 5 261 942 |
| POZAGAS a. s. | 31 395 000 | 28 364 000 | 26 926 000 | 29 913 000 | 39 833 000 |
| Plynárenská metrológia, s. r. o. | 791 420 | 753 725 | 809 075 | 900 690 | 838 229 |
V prípade čistého prevádzkového zisku je poradie spoločností podobné. Najvyšší čistý prevádzkový zisk má eustream, a.s. V roku 2020 to bolo 393 miliónov eur. Druhou v poradí je spoločnosť SPP – distribúcia, a.s., s čistým prevádzkovým ziskom 125,5 milióna eur. Treťou je spoločnosť NAFTA a.s. s čistým prevádzkovým ziskom 80,3 milióna eur.
Zaujímavou je spoločnosť POZAGAS a.s., ktorá za posledných 10 rokov dosiahla najvyšší čistý prevádzkový zisk. Spoločnosť vlastní zásobník plynu pri Malackách, ktorý tvorí 19 % objemu uskladňovacích kapacít Slovenska. Dôvodom rastu čistého prevádzkového zisku bude pravdepodobne stúpajúca cena plynu v priebehu roka 2020 a rovnako fakt, že sa spoločnosti snažili viac zásobiť pre problémy s dodávkami. Z toho dôvodu sa mohli zvýšiť aj ceny za skladovanie zemného plynu.
| 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | |
| SPP -distribúcia, a.s. | 158 360 260 | 166 172 271 | 105 485 193 | 90 562 222 | 125 564 086 |
| eustream, a.s. | 422 375 744 | 384 797 250 | 243 125 926 | 418 594 237 | 393 358 199 |
| SPP – distribúcia Servis, s.r.o. | -12 064 | -36 949 | -68 607 | 2 010 811 | 965 256 |
| POZAGAS a.s. | 2 744 847 | -373 063 | 2 127 625 | 7 174 697 | 19 439 617 |
| NAFTA a.s. | 83 613 547 | 77 835 984 | 71 101 157 | 72 449 553 | 80 366 734 |
| Plynárenská metrológia, s. r. o. | 80 851 | 54 457 | 109 288 | 120 132 | 100 030 |
Spoločnosti, ktoré prioritne spravujú infraštruktúru (napríklad SPP – distribúcia, a.s.; eustream, a.s.) alebo prevádzkovatelia zásobníkov (NAFTA a.s. či POZAGAS a.s.) majú vyššie hrubé aj ziskové marže. Dlhodobo najvyššiu hrubú aj ziskovú maržu má firma eustream, a.s. V roku 2020 mala hrubú maržu na úrovni 94,3 %, pričom z každého eura tržieb dosiahla čistý zisk viac ako 48 centov. Mierne vyššiu ziskovú maržu mala v roku 2020 len spoločnosť POZAGAS a.s., avšak v minulých rokoch bola zásadne nižšia.
Vysokú hrubú aj ziskovú maržu má dlhodobo taktiež spoločnosť NAFTA a.s. (v roku 2020 78,5 %, resp. 44,2 %) alebo SPP – distribúcia, a.s. (v roku 2020 88 %, resp. 28,7 %).
| 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | ||
| SPP – distribúcia, a.s. | Hrubá marža | 84,00 % | 85,30 % | 86,90 % | 86,40 % | 88,00 % |
| Zisková marža | 37,70 % | 38,50 % | 42,20 % | 19,40 % | 28,70 % | |
| eustream, a.s. | Hrubá marža | 92,8 % | 92,2 % | 92,5 % | 92,3 % | 94,3 % |
| Zisková marža | 50,9 % | 46,6 % | 49,6 % | 48,8 % | 48,2 % | |
| SPP – distribúcia Servis, s.r.o. | Hrubá marža | N/A | N/A | 12,1 % | 31,7 % | 25,2 % |
| Zisková marža | N/A | N/A | -4,5 % | 24,0 % | 18,3 % | |
| POZAGAS a.s. | Hrubá marža | 73,8 % | 74,3 % | 72,6 % | 74,3 % | 81,2 % |
| Zisková marža | 7,7 % | -2,2 % | 7,0 % | 23,1 % | 48,4 % | |
| NAFTA a.s. | Hrubá marža | 85,7 % | 86,5 % | 84,7 % | 80,1 % | 78,5 % |
| Zisková marža | 51,1 % | 49,9 % | 46,9 % | 44,2 % | 44,2 % | |
| Plynárenská metrológia, s. r. o. | Hrubá marža | 67,3 % | 65,7 % | 72,9 % | 78,3 % | 75,9 % |
| Zisková marža | 10,2 % | 7,2 % | 13,1 % | 12,7 % | 10,9 % |
Z hľadiska aktív sú najväčšími spoločnosťami SPP – distribúcia, a.s., a eustream, a.s. V roku 2020 mali aktíva v hodnote 5, resp. 4,5 milióna eur. Väčšinu z aktív tvorí dlhodobý hmotný majetok, teda infraštruktúra, ktorú obe spoločnosti spravujú. Ostatné spoločnosti majú aktíva vo výške pár miliónov eur.
| 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | |
| SPP – distribúcia, a.s. | 2 741 047 000 | 2 739 406 000 | 2 687 461 000 | 4 599 022 000 | 4 567 568 000 |
| eustream, a.s. | 4 997 340 000 | 4 761 327 000 | 4 506 863 000 | 4 793 565 000 | 5 019 401 000 |
| SPP – distribúcia Servis, s.r.o. | 1 071 084 | 1 061 493 | 2 029 091 | 4 161 892 | 2 265 234 |
| POZAGAS a.s. | 91 172 000 | 87 624 000 | 88 115 000 | 99 376 000 | 120 629 000 |
| NAFTA a.s. | 528 133 000 | 540 411 000 | 577 349 000 | 490 735 000 | 500 665 000 |
| Plynárenská metrológia, s. r. o. | 337 966 | 305 086 | 775 860 | 869 940 | 869 643 |
Čo sa stane, keď sa obmedzí tok cez Eustream?
Spoločnosť eustream, a.s., spravuje infraštruktúru plynovodu Bratstvo na území Slovenska od prívodu plynu na hraniciach s Ukrajinou až po export plynu do Maďarska, Rakúska, Českej republiky a v blízkej dobe aj do Poľska.
Celkový objem prepraveného plynu sa v posledných rokoch znižoval. Kým v roku 2019 sa cez slovenské územie prepravilo 69,1 miliárd kubických metrov plynu, tak v roku 2021 to bolo 41,1 miliárd kubických metrov.
Vývoj prepravy zemného plynu – eustream, a.s.
(mld. kubických metrov; prepočet energoklubu)
Slovensko pritom ročne spotrebuje zhruba 5 miliárd kubických metrov plynu, čiže približne 10 % z ročnej prepravy plynovodu. Do rakúskeho Baumgartenu išlo v minulom roku okolo 80 % prepraveného plynu. Na Ukrajinu cez Veľké Kapušany tieklo približne 10 % plynu (od roku 2014 sa sprevádzkoval reverzný tok na Ukrajinu ako reakcia na problémy z roku 2009) a necelé percento sa prepravilo cez Lanžhot do Českej republiky. Zvyšok plynu ostal na Slovensku pre konečných spotrebiteľov alebo tiekol do Maďarska cez Veľké Zlievce.
Tržby spoločnosti eustream, a.s., sú závislé od toho, aké množstvo plynu sa potrubiami prepraví, keďže eustream, a.s., uzatvára kontrakty napríklad so spoločnosťou Gazprom, ktorá plyn posiela z Ruska na Západ a ktorá uzatvára kontrakty so zahraničnými odoberateľmi. Spoločnosť eustream, a.s., je tak závislá od objednávok Gazpromu, prípadne ostatných spoločností, ktoré posielajú plyn cez plynovod Bratstvo. Vo vývoji tržieb a prepraveného plynu v jednotlivých rokoch zisťujeme silnú koreláciu.
V roku 2018 došlo k prepadu. Dôvodom je to, že daný rok zachytáva len 7 mesiacov, keďže spoločnosť prešla z účtovného roka na hospodársky rok (od 1.08. do 31.07).
Tržby spoločnosti eustream, a.s., a množstvo prepraveného plynu za rok
(mld. kubických metrov)
Pred konfliktom na Ukrajine sa diskutovalo o tom, nakoľko je tranzit plynu cez územie Ukrajiny udržateľný, keďže sa dokončoval projekt plynovodu Nord Stream 2 z Ruska priamo do Nemecka a zároveň sa v roku 2020 dokončil TurkStream z Ruska do Turecka a ďalej na Balkán. Situácia sa po začiatku invázie zmenila a projekt Nord Streamu 2 sa zastavil. Súčasne hrozí pozastavenie alebo obmedzenie dodávok z Ruska smerom do Európskej únie.
Dôsledkom by boli výpadky v dodávkach plynu pre priemysel a aj domácnosti. Zároveň by obmedzenie dovozu z Ruska priamo zasiahlo eustream, a.s., a v konečnom dôsledku aj SPP, držiaci 51 % akcií spoločnosti SPP Infrastructure, a. s., ktorá je stopercentným vlastníkom spoločnosti eustream, a.s.
Keby nastalo úplne zastavenie tranzitu, tak pre štát by to znamenalo výpadok v oblasti príjmov z dividend, ktoré jej z činnosti spoločnosti eustream, a.s., plynú. Podľa IFP dostane štát prostredníctvom dividend z energetických podnikov 400 až 600 miliónov eur, pričom najväčší podiel má práve SPP. V roku 2019 boli štátu vyplatené dividendy vo výške 512 miliónov eur, z čoho 70 % tvorila dividenda z SPP, a v roku 2020 boli celkové dividendy vo výške 443 miliónov eur, pričom dividenda z SPP tvorila 54 %, teda 239 miliónov eur.
Ak počítame s 51 % podielom SPP v SPP Infrastructure, a. s., tak každý rok sú štátu vyplatené dividendy zo spoločnosti eustream, a.s., vo výške približne 100 miliónov eur. Okrem dividend by štát prišiel aj o daň z príjmu. V prípade dane z pridanej hodnoty je spoločnosť eustream, a.s., dlhodobo najväčším platcom na Slovensku. V roku 2021 odviedla na dani z príjmu 126 miliónov eur. Štát by rovnako prišiel o daň z pridanej hodnoty, avšak v prípade spoločnosti eustream, a.s., je to len pár miliónov eur.
Splatná daň a dividendy spoločnosti eustream, a.s.
(hospodársky rok od 1.08. do 31.07 – od roku 2018)
Ak by sa výrazne obmedzil prítok plynu z Ruska, v konečnom dôsledku by štát mohol prísť na príjmoch o približne 300 miliónov eur ročne, a to len v prípade spoločnosti eustream, a.s. Štát by tak stratil 0,77 % príjmov verejnej správy (2021). Samozrejme by záležalo na riešení celej situácie, avšak eustream, a.s., prepraví ročne viac ako 90 % plynu, ktorý nekončí v slovenskom priemysle alebo domácnostiach.
|
Martin Lindák
Finančný analytik martin.lindak@finstat.sk |