Vysoké ceny elektriny v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu trápia celú Európu. Oproti roku 2020 alebo 2021 je trhová cena elektriny niekoľkonásobne vyššia. V analýze sa zaoberáme výsledkami firiem, ktoré v odvetví výroby elektriny podnikajú.
Najväčšou spoločnosťou vo výrobe elektriny sú Slovenské elektrárne, ktoré napríklad v roku 2021 vyrobili viac ako 64 % elektriny vyprodukovanej na území Slovenska. Slovenské elektrárne prevádzkujú dve atómové elektrárne, 31 vodných elektrární, dve tepelné a dve fotovoltické elektrárne. Prirodzene, najväčší podiel na výrobe majú jadrové elektrárne (84 %). Ostatné spoločnosti na slovenskom trhu patria z rôznych zdrojov medzi menších výrobcov elektriny.
Zhrnutie:
- Najziskovejšími elektrárňami sú solárne elektrárne. Po pripočítaní ostatných hospodárskych výnosov, ktoré zohľadňujú doplatok od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), majú ziskovú maržu viac ako 20 centov z jedného eura tržieb. Pri ostatných zdrojoch energie ide najviac o 10 % (napríklad v prípade výroby zo zemného plynu). Najväčší podnik vo výrobe elektriny – Slovenské elektrárne – dosahuje v posledných rokoch ziskovú maržu okolo 1 až 2 %.
- V období rastúcich cien vstupov a rastúcej ceny elektriny, ktorá je často vyššia ako výkupná cena, sa do problémov dostávajú vo zvýšenej miere bioplynové elektrárne, ktoré čakajú na sanovanie problémov zo strany vlády.
- Medzi vlastníkmi elektrární je aj bývalý šéf VŠZP Marcel Forai či neznámy Ján Katrušík, ktorý sa stará o elektrárne spájané v minulosti s Jozefom Brhelom. V niekoľkých spoločnostiach, ktoré prevádzkujú bioplynové a solárne elektrárne, figuruje ako konečný užívateľ výhod aj Andrea Tkáčová, sestra zakladateľa J&T Patrika Tkáča.
Zoznam výrobcov elektriny a právnických osôb, ktoré jednotlivé zariadenia vlastnia a prevádzkujú, nie je verejný, a tak sme pri analýze vychádzali z NACE kódu – výroba elektriny a z verejného zoznamu výrobcov s doplatkom z ÚRSO. Daný zoznam obsahuje spoločnosti, ktoré prevádzkujú elektrárne v rámci obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET).
Práve KVET a OZE boli v minulosti predmetom mnohých káuz, keďže výroba elektriny z týchto zdrojov bola a stále je podporovaná cez tzv. doplatok, ktorý stanovuje ÚRSO. Doplatok sa určuje na základe predpokladaných nákladov daného typu elektrárne a zároveň ráta aj s jej primeraným ziskom. Prakticky, ÚRSO prostredníctvom doplatku kompenzuje rozdiel medzi dohodnutou cenou za predaj elektriny a jej trhovou cenou.
Každý typ elektrárne má rozdielne určenú výšku doplatku. Podľa analýzy NBS za rok 2022 bol najvyšší doplatok za MWh stanovený pre slnečné (fotovoltické) elektrárne, a to vo výške 250 eur za MWh. Ostatné typy elektrární (voda, zemný plyn, palivový mix, bioplyn + biomasa a pod.) mali doplatok v rozmedzí od 60 do 150 eur za MWh.
Zoznam sme kvôli vyššej relevantnosti údajov museli očistiť o výrobcov, ktorí síce poberajú doplatok na OZE či KVET, avšak ich primárnym predmetom podnikania je iná oblasť. Príkladom je Slovnaft, Železiarne Podbrezová alebo Tesco. Údaje týchto spoločností sme nebrali do úvahy a analyzovali sme len spoločnosti, ktoré poberajú doplatok a zároveň je ich hlavnou činnosťou výroba elektriny. V zozname tak ostalo 567 právnických osôb.
| Zdroj výroby | Počet |
|---|---|
| Neznámy zdroj | 37 |
| Čierne uhlie | 2 |
| Zemný plyn | 10 |
| Biomasa | 5 |
| Bioplyn | 52 |
| Vodná energia | 56 |
| Fotovoltika | 405 |
Najväčším hráčom vo výrobe elektriny sú Slovenské elektrárne
Najväčším výrobcom elektriny je spoločnosť Slovenské elektrárne, ktorá dlhodobo dosahuje tržby viac ako 2 miliardy eur a čistý zisk po zdanení sa v posledných dvoch rokoch pohybuje nad 30 miliónmi eur.
Akcionárom Slovenských elektrární je Slovenská republika prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR (34 % podiel) a spoločnosť Slovak Power Holding BV (66 %). V tejto spoločnosti má 50 % podiel Energetický a průmyslový holding a rovnaký podiel vlastní aj skupina Enel.
Podiel Slovenských elektrární vo výrobe elektriny dobre ilustrujú aj finančné dáta. Z vyše 560 spoločností tvoria tržby (a ostatné výnosy z hospodárskej činnosti) Slovenských elektrární približne 78 %. V prípade čistého zisku je to v posledných troch rokoch približne štvrtinový podiel na celkovom čistom zisku sektora.
Slovenské elektrárne nie sú najlepším príkladom poberateľa doplatku, keďže väčšina tržieb pochádza z predaja vlastných výrobkov. Naopak, pri väčšine spoločností, ktoré poberajú doplatok, evidujeme, že v účtovných závierkach vykazujú vyššie sumy v rámci položky ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Pre ilustráciu, Slovenské elektrárne mali v roku 2021 výnosy účtované pod touto položkou vo výške 12,8 milióna eur, čo je zanedbateľné v porovnaní s výškou tržieb v rovnakom roku. Preto sa domnievame, že väčšina tržieb Slovenských elektrární nepochádza z 31 vodných elektrární a dvoch fotovoltických či tepelných elektrární, ale z dvoch atómových elektrární. A to je dôvod, prečo pri sumárnych štatistikách budeme od Slovenských elektrárni abstrahovať.
Prirodzene, aj tento typ zdroja elektriny je podporovaný, avšak prostredníctvom Slovenského jadrového fondu, do ktorého odvodom cez koncovú cenu elektriny prispievajú koneční spotrebitelia. Pri ostatných spoločnostiach je posudzovanie ich finančnej kondície jednoduchšie, keďže vo väčšine prípadov platí, že neprevádzkujú iné typy elektrární.
Najvyššie marže dosahuje fotovoltika
V priebehu posledných rokov sa tržby jednotlivých typov zdrojov elektriny výrazne nemenili. Najvyššie a najstálejšie tržby majú fotovoltické elektrárne. Výraznejší nárast pozorujeme pri podnikoch, v ktorých nie je presne určený zdroj. Dôvodom je rast tržieb spoločnosti ZSE Elektrárne, ktorá od roku 2019 prevádzkuje Malženickú paroplynovú elektráreň. V prípade vodných elektrární sa konkrétne spoločnosti, ktorým sa začalo v poslednom roku výraznejšie dariť, nedajú presne určiť.
| Typ zdroja | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Neznámy | 17 320 541 | 32 502 456 | 48 360 940 | 140 198 256 | 144 077 314 | 189 479 153 |
| Čierne uhlie | 51 688 442 | 55 045 779 | 68 373 615 | 71 938 288 | 68 364 044 | 60 734 476 |
| Zemný plyn | 109 215 555 | 128 820 258 | 118 644 170 | 126 951 122 | 129 357 080 | 142 083 606 |
| Biomasa | 9 566 699 | 7 098 027 | 9 778 473 | 30 651 212 | 65 613 307 | 25 089 226 |
| Bioplyn | 60 761 874 | 52 431 921 | 51 756 318 | 51 341 416 | 51 797 975 | 49 966 178 |
| Vodná energia | 111 655 440 | 115 049 724 | 130 219 684 | 137 787 779 | 132 848 753 | 192 171 445 |
| Fotovoltika | 214 851 872 | 211 402 165 | 209 167 779 | 211 743 150 | 204 395 403 | 210 831 057 |
Hospodárenie jednotlivých typov elektrární je rozdielne. Každá elektráreň má rôzne variabilné a fixné náklady. Fotovoltické elektrárne majú na začiatku vysoké vstupné náklady na inštaláciu a nákup technológie, čo sa prejavuje v rámci odpisov hmotného a nehmotného dlhodobého majetku. Prípadné čerpanie úverov sa zas prejavuje v položke nákladových úrokov. Na druhej strane sú však variabilné náklady fotovoltických elektrární minimálne, keďže väčšinou stačí udržiavať prostredie okolo panelov. Opačným prípadom je napríklad výroba elektriny či tepla zo zemného plynu, bioplynu alebo biomasy, pretože je potrebný nákup suroviny.
Najvyšší podiel odpisov dlhodobého hmotného a nehmotného majetku na hospodárskych nákladoch majú spoločnosti prevádzkujúce fotovoltické elektrárne. Tvoria viac ako polovicu hospodárskych nákladov. Pri výrobe z biomasy, vody, bioplynu a zemného plynu tvoria odpisy 13 až 35 % z hospodárskych nákladov.
Pri neznámom type zdroja evidujeme negatívnu hodnotu. Dôvodom sú záporné odpisy spoločnosti PPC Investments z roku 2018, keď došlo k zlúčeniu s dcérskou spoločnosťou PPC Energy CZ. Spoločnosť účtovala o negatívnom goodwille 43 110 047 eur, avšak ešte v roku 2018 sa goodwill jednorazovo odpísal.
Najnižší podiel osobných nákladov na hospodárskych nákladoch majú práve fotovoltické elektrárne. Týka sa to napríklad zamestnancov s nižšími mzdami, keďže zvyčajne je potrebná len úpravu terénu či čistenie panelov v zime. Opačným príkladom sú elektrárne, ktoré vyrábajú elektrinu z uhlia alebo vody. Tu je už potrebná obsluha a v konečnom dôsledku sa to prejaví aj na osobných nákladoch spoločnosti.
Kvôli vyšším odpisom je zisková marža fotovoltických elektrární (čistý zisk na euro tržieb) zásadne nižšia v porovnaní s EBITDA maržou, avšak stále najvyššia z pomedzi všetkých typov elektrární. V posledných piatich rokoch dokázali fotovoltické elektrárne zarobiť viac ako 20 centov z jedného eura čistého zisku.
Stálu ziskovú maržu dosahujú výrobcovia z vody (3 %) a zo zemného plynu (5 až 10 % v posledných šiestich rokoch). Naopak, dlhodobo zápornú ziskovú maržu majú výrobcovia z biomasy a z bioplynu.
Pre porovnanie, Slovenské elektrárne majú v jednotlivých rokoch upravenú ziskovú maržu na úrovni 0,7 až 5,3 %.
| Typ zdroja | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Neznámy | -8 % | -7 % | 71 % | 2 % | 19 % | 21 % |
| Čierne uhlie | -29,99 % | 6,49 % | 6,80 % | -1,01 % | 4,12 % | -7,05 % |
| Zemný plyn | 9 % | 8 % | 5 % | 5 % | 8 % | 10 % |
| Biomasa | -9 % | -9 % | -9 % | 0 % | 0 % | -20 % |
| Bioplyn | -5 % | -8 % | -9 % | -7 % | -9 % | -11 % |
| Vodná energia | 2 % | 3 % | 2 % | 3 % | 3 % | 3 % |
| Fotovoltika | 13 % | 22 % | 24 % | 23 % | 24 % | 28 % |
| Slovenské elektrárne, a.s. | 5,3 % | 3,3 % | 1,0 % | 0,7 % | 1,4 % | 1,2 % |
Bioplynové stanice v problémoch
Z 52 bioplynových staníc, ktoré evidujeme v rámci našich dát, má 13 z nich dlhy voči Finančnej správe, Sociálnej poisťovni alebo zdravotným poisťovniam, prípadne majú pohľadávky voči štátu. Dve spoločnosti sa nachádzajú v reštrukturalizácii a päť je v konkurze.
Z 56 vodných elektrární ma dlhy voči štátu len jedna a aj to len niekoľko tisíc eur. V prípade fotovoltických elektrární má dlhy 7 spoločností, pričom dlh vo výške niekoľko tisíc eur majú len dve.
| Spoločnosť | Riziková udalosť |
|---|---|
| Bioplyn Cetín, s. r. o. | v konkurze |
| Bioplyn Hont, s.r.o. | v reštrukturalizácii |
| BIOPLYN HOROVCE 2 s. r. o. | v konkurze |
| BIOPLYN HOROVCE 3, s. r. o. | v konkurze |
| Bioplyn Horovce, s. r. o. | dlhy a nedoplatky, pohľadávky štátu, poverenia exekúcií |
| Bioplyn Ladzany, s. r. o. | v reštrukturalizácii |
| BPS Ladomirová, s. r. o. | v konkurze |
| BPS Sintava, s. r. o. | platobné rozkazy, dlhy a nedoplatky, pohľadávky štátu, poverenia exekúcií |
| BPS Sladkovicovo, s. r. o. | dlhy a nedoplatky, pohľadávky štátu, poverenia exekúcií |
| BPS Veľké Turovce, s. r. o. | dlhy a nedoplatky, poverenia exekúcií |
| Danubian Biogas s.r.o. | v konkurze |
| FILATECH, s.r.o. | v reštrukturalizácii |
| ILKE – BIOPLYNOVÁ STANICA spol. s r.o. | dlhy a nedoplatky, pohľadávky štátu, poverenia exekúcií |
Dôvodom problémov bioplynových elektrární môže byť rastúca cena vstupov, ale aj elektriny. Najviac bioplynových elektrární vzniklo v roku 2010 až 2013. Podľa Slovenskej bioplynovej asociácie sa po roku 2014 výkupné ceny znížili a preto už nebolo pre ostatné podniky ekonomicky efektívne stavať ďalšie elektrárne. Samotná výkupná cena bola podobne ako pri ostatných typoch elektrární nastavená na 15 rokov, pričom sa zvyšuje len pri výraznom náraste vstupných cien.
Podľa asociácie väčšina bioplynových staníc v súčasnosti dopláca na rastúcu cenu poľnohospodárskych plodín, resp. na ich cenovú volatilitu (vstupmi je napríklad kukuričná siláž, ovocné a zeleninové odpady alebo pivovarnícke odpady). A rovnako na rastúcu infláciu, počas ktorej sa predražujú aj iné nákladové položky ako len vstupy. Podľa odhadov asociácie by sa cena vstupov pre bioplynové stanice mala zvýšiť v budúcom roku o 40 – 50 %.
Bioplynové stanice zároveň kvôli vyššej trhovej cene elektriny doplácajú na garantovanú cenu elektriny, ktorá je nižšia.
Podobný problém majú aj fotovoltické alebo vodné elektrárne, avšak pre spoločnosti, ktoré ich prevádzkujú, je výhodou, že im nerastie cena vstupov v takej vysokej miere ako v prípade bioplynových elektrární. Štát v polovici roka pri niektorých elektrárňach indexoval výkupné ceny, ktoré budú platiť od januára 2023. Pre bioplyn navýšil výkupnú cenu o necelých 9 eur. Výrobcovia to považujú len za symbolické navýšenie, ktoré im významnejšie nepomôže. ÚRSO však nevie cenu navýšiť viac, keďže vychádza pri výpočte z cien vstupov z roku 2021. Plánuje ale legislatívu v najbližšom období zmeniť.
Elektrárne vlastní aj bývalý šéf VŠZP či sestra Patrika Tkáča
V prípade vlastníctva jednotlivých elektrární je najviac koncentrovaná fotovoltika a v istej miere aj bioplynové elektrárne. Silným hráčom vo fotovoltike je napríklad Ján Katrušík z Bytče, ktorý figuruje v štatutárných orgánoch 15 spoločností z nášho zoznamu, prevádzkujúcich fotovoltické elektrárne. Niektoré z nich patria ku kontroverznejším, keďže pochádzajú ešte z čias, kedy sa licencie rozdávali netransparentne. Firmy ako Estates reality, European electroning Trading, H&T-Communication alebo Maltech boli v minulosti spájané s Jozefom Brhelom.
Podnikateľom s viacerými spoločnosťami prevádzkujúcimi solárne elektrárne je aj Pavol Gombík, ktorý vlastní niekoľko spoločností s prívlastkom MONTANA – pričom sa mení len prvé písmeno, napríklad KMONTANA, s.r.o. Pri týchto spoločnostiach evidujeme tržby len niekoľko tisíc eur. Z toho dôvodu sa domnievame, že ide iba o menšie inštalácie panelov.
Významným hráčom v rámci OZE a KVET je aj česká spoločnosť REDSIDE investiční společnost, ktorá je 100 % vlastníkom 11 spoločností prevádzkujúcich fotovoltické elektrárne a tiež spoločnosti BIOPLYN HOROVCE 3, ktorá je v konkurze. Všetky spoločnosti vlastní prostredníctvom podielového fondu NOVA Green Energy, SICAV. Mimochodom, spoločníkmi BIOPLYN HOROVCE 1 a 2, ktoré majú rovnako problémy, sú iné spoločnosti neprepojené so spomínanou českou spoločnosťou, avšak užívateľmi konečných výhod a štatutármi sú stále ľudia z REDSIDE investiční společnosti.
Zaujímavosťou je, že spoluvlastníkom a konečným užívateľom výhod niektorých fotovoltických elektrární je bývalý šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcel Forai. Napríklad v SPV HOLIŠA a Energy Profit je spoločníkom so 64 % podielom. V KOMAX SK má 76 % a vo FVE Buzitka 15 vlastní 100 %. Konečným užívateľov výhod je ešte v ďalších spoločnostiach. Vo väčšine prípadov je spoločníkom s Jánom Oravkinom a Matúšom a Miroslavom Budiakovcami.
Pomerne rozsiahlym vlastníkom bioplynových a solárnych elektrární je aj štvorica Peter Bederka a Branislav Hirner z Bratislavy a Pavol a Vlastimil Majerčákovci z Dobšinej. Štvorica pôsobí vo viacerých spoločnostiach, v ktorých sú konateľmi alebo členmi predstavenstva či dozornej rady. V rámci nášho zoznamu pôsobia napríklad v spoločnostiach FOTOSOLAR Tornaľa, SOLAR IN, SOLGY, BCQ Systém a v ďalších deviatich spoločnostiach – pričom všetky zo spomínaných sú fotovoltické elektrárne. Medzi bioplynové elektrárne z ich portfólia patria spoločnosti ASTOM BPS, ASTOM ND, ASTOM V alebo Biofarma Oborín.
Zaujímavosťou je, že vo všetkých týchto spoločnostiach je konečným užívateľom výhod Andrea Tkáčová, ktorá je sestrou Patrika Tkáča, spoluzakladateľa finančnej skupiny J&T. Spoločnosti sú vlastnícky prepojené napríklad cez firmu Webfork, v ktorej je Andrea Tkáčová akcionárom.
Najväčším hráčom v oblasti obnoviteľných zdrojov je spoločnosť RENERGIE Solárny Park Holding SK I, ktorá patrí do portfólia rakúskej spoločnosti ContourGlobal erneuerbare Energie Europa Gmbh. Holding spravuje viac ako 20 spoločností z nášho zoznamu. Ich štatutármi sú Roman Tokarčík a Bernhard Haider.
|
Martin Lindák
Finančný analytik martin.lindak@finstat.sk |