Počtom bankrotov bol vlaňajšok rekordný. Hlavne pre vplyv malých konkurzov, ktoré tvoria už dve pätiny definitívnych krachov. Významom úpadcov však predchádzajúce dva roky nijak neprevyšuje.
Konkurzné súdy vyhlásili vlani konkurz na majetok 331 právnických osôb. Je to najvyšší počet od rekordného roku 2014. Vyplýva to z údajov v Registri úpadcov, ktorý spravuje Ministerstvo spravodlivosti. Ten čerpá dáta z obchodných vestníkov a interného súdneho systému, ktoré napĺňajú insolvenčné súdy.
Dramatický druhý polrok
V úvodných mesiacoch vlaňajška to spočiatku na žiadne maximá nevyzeralo. Stojaté vody v insolvenciách však čoraz viac začali narúšať stúpajúce počty začatých konkurzných konaní, ktoré dávali tušiť, že v druhom polroku nuda v Brne hroziť nemusí. Napokon sme zaznamenali najhorší polrok z hľadiska počtu bankrotov prinajmenšom za ostatných desať rokov.
Počet konkurzov síce vlani dosiahol historické maximum, no hodnota identifikovaných aktív právnických osôb, ktoré definitívne skrachovali, bola oproti predchádzajúcemu roku polovičná. Činila 355 miliónov eur a netvorila ani 1,2 promile aktív všetkých nefinančných podnikov, ktoré dodnes zverejnili účtovné závierky za fiškálny rok 2022. No ak od aktív subjektov, ktoré skrachovali v predchádzajúcom roku 2022, odpočítame troch najvplyvnejších úpadcov (predovšetkým Zachem a LE Trading), budú štatistiky za uplynulé dva roky z hľadiska identifikovaných aktív úpadcov prakticky identické.
Vlani významne stúpol podiel skrachovaných právnických osôb, ktoré nemali majetok, respektíve ich aktíva neprevyšovali ani 100-tisíc eur. Bola ich už vyše polovica. A aj najväčší úpadca podľa naposledy zverejnenej hodnoty aktív je v skutočnosti prázdna košická firma Axe Capital Group, ktorá v podvodnej pyramídovej schéme utopila drobným investorom bezmála 50 miliónov eur. Ich peniaze hľadajú elitní vyšetrovatelia z Národnej kriminálnej agentúry po celej Európe.
Identifikovaný čistý obrat úpadcov, ktorí vlani skrachovali, presahuje 281 miliónov eur. Je to len niečo vyše jedného promileznámych tržieb nefinančných spoločností za rok 2022, a pre obraznejšie porovnanie zhruba tretina tržieb štvrtého najväčšieho maloobchodného reťazca Billa. Oproti predchádzajúcemu roku je čistý obrat minuloročných úpadcov síce o tretinu nižší, ale to len preto, že rok 2022 dramaticky prifúkol bratislavský veľkoobchodník s elektrinou LE Trading. Bez jeho vplyvu by vlaňajšok nad rokom 2022 trocha vyčnieval, ale za rokom 2021 stále o tretinu zaostáva.
Záporné vlastné imanie právnických osôb, ktoré skrachovali v roku 2022, dosiahlo bezmála 86 miliónov eur (a to po očistení o podstatný vplyv LE Trading a Zachem). Vlani úpadcovia v konkurze spálili „iba“ 67 miliónov eur, no bez spoločnosti Nova Green Finance z neslávne známej skupiny Arca Investments (ktorá v insolvenčných štatistikách dominovala v predchádzajúcich troch rokoch), by to nebolo ani 24 miliónov eur. Kapitálová výbava všetkých nefinančných spoločností pritom prevyšuje 121 miliárd eur.
Najviac od Kačky
Z národohospodárskeho hľadiska teda bankroty na Slovensku nemajú valný význam. No na lokálnej úrovni, respektíve z pohľadu osudov konkrétnych zamestnancov bol vlaňajšok predsa výraznejší, keďže skrachovali firmy zamestnávajúce bezmála 3 300 pracovníkov. Bolo to najviac od dramatického predpandemického roku 2019, keď koncom leta padol stredne veľký maloobchodný reťazec Kačka (pôvodne CBA Slovakia), ktorý samotný dával prácu približne 2 300 ľuďom (skoro polovica pracovných miest, ktoré ohrozili v roku 2019 všetky úpadky).
Že FinStat vôbec nebagatelizuje vlaňajšie slovenské štatistiky, svedčí vianočná kauza severomoravskej firmy Tameh z holdingu ArcelorMittal, ktorá dodáva energie ostravským oceliarňam Liberty, ovládaným britským podnikateľom Sanjeevom Guptom. Tie jej dlhujú dve miliardy korún (80 mil. EUR). Hoci Tameh, ktorý hneď skraja tohto roka požiadal o reorganizáciu, zamestnáva len zhruba tri stovky ľudí, zastavením dodávok energií ohrozuje existenciu železiarní, ktoré vedno s dcérskymi spoločnosťami dávajú prácu šiestim tisíckam zamestnancov. Z tých dnes pracuje stále iba zlomok.
Najväčší zamestnávateľ medzi úpadcami, ktorí vlani zbankrotovali na Slovensku, je malacká zamestnanecká agentúra TT – Controls Slovakia. Firma, ktorú do krachu poslali bratislavskí daniari, zamestnávala ani nie päťsto pracovníkov. Porovnateľnú zamestnanosť vykazuje dvojica prepojených stavebných firiem Projekt Kanskasporr a Projekt Sporrkanska (zoskupenie Tubau bratislavského podnikateľa Vladimíra Ondriša), ktorým sa osudným stal kontrakt na subdodávky stavebných prác na diaľničnom úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala. Bratislavská dcéra stredoeurópskej skupiny Studio Moderna, ktorá zabezpečovala zásielkový predaj produktov značiek Dormeo, Delimano, Kosmodisk a Topshop, dávala na svojom vrchole prácu vyše 360 zamestnancom (rok 2021).
Polovičné verejné dlhy
V čase vyhlásenia konkurzov dlhovali vlaňajší úpadcovia na daniach a odvodoch 51miliónov eur. Je to len polovica verejného dlhu, ktorý skrachované právnické osoby zaznamenali v predchádzajúcom roku. Zhruba tri štvrtiny z toho pripadajú na daňové nedoplatky, zvyšok na záväzky úpadcov voči Sociálnej poisťovni či niektorej z troch zdravotných poisťovní. Celkový daňový dlh je medziročne o vyše polovicu nižší, odvodové záväzky zasa o polovicu vyššie.
Najväčším daňovým dlžníkom roka 2023 je žilinská veľkoobchodná eseročka FJVK Group, ktorej koneční užívatelia výhod sú Juraj Srnec z Nového Mesta nad Váhom a Švédi Magnus Ake Arvidius a Magnus Daniel Arvidius. Prvé významnejšie nedoplatky jej daniari zaznamenali pár týždňov pred prepuknutím pandémie korona vírusu, no k návrhu na bankrot sa odhodlali až vlani na jar, keď daňový záväzok presiahol 5,5 milióna eur. V súčasnosti to je ešte o dva milióny viac, no rekordmani z troch predchádzajúcich rokov dlhovali štátu skoro dvojnásobok (Venas v roku 2022 a REDbird v roku 2021), resp. štvornásobok (Remord v roku 2020).
Polovicu lanskej desiatky najväčších daňových dlžníkov tvoria veľko- a maloobchodné firmy. Po zohľadnení odvodových záväzkov by v popredí rebríčka najväčších dlžníkov verejného sektora pribudlo aj spomenuté stavebné duo zo skupiny Tubau či eseročka Adeli, ktorá v Piešťanoch prevádzkovala známe medicínske centrum zamerané na fyzioterapiu, balneológiu a rehabilitáciu, kde dávala prácu takmer 140 zamestnancom.
Malé v kurze
Konkurzné štatistiky čo do počtu úpadkov rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú tzv. malé konkurzy, ktoré sa týkajú podnikateľských subjektov s majetkom a záväzkami do jedného milióna eur. Tým novelizácia insolvenčného zákona platná od 1.1.2021 vdýchla novú energiu. V dôsledku toho ich počet vyskočil na 68, predvlani skoro na sto a v roku 2023 o ďalšiu viac než tretinu na 131 (v troch prípadoch došlo následne k premene na riadny konkurz). Je to už 40 percent všetkých bankrotov.
Malí úpadcovia zamestnávajú dovedna cez štyri stovky pracovníkov. Ich aktíva prevyšujú 12 miliónov eur. Čistý obrat sa pohybuje okolo 20 miliónov eur. V kapitáli premrhali 7,3 milióna eur a verejným financiám dlžia spolu 2,3 milióna eur. Z hľadiska zamestnanosti (48) aj výšky verejného dlhu (283-tisíc eur) vyčnieva medzi nimi bratislavská eseročka Freshgastro, ovládaná podnikateľom Tomášom Kubincom, ktorá zjavne neúspešne nadviazala na biznis skrachovanej predchodkyne Zeleninari resp. Vege Vege.
Do konkurzu opäť rýchlejšie
V roku 2022 ubehlo od podania návrhu na malý konkurz po jeho vyhlásenie 27 dní. Vlani to súdy stíhali až o päť dní rýchlejšie. Pri „veľkých“ konkurzoch je rozdiel výraznejší. V roku 2022 od začiatku konkurzného konania po vyhlásenie konkurzu (bez konaní, kde došlo k premene reštrukturalizácie, respektíve malého konkurzu na riadny konkurz) uplynulo až 112 dní. Po očistení o šesť extrémnych prípadov, kde to súdom trvalo vyše roka, by sa priemerná lehota skrátila na 94 dní. Vlani trvalo úspešné konkurzné konanie len 98 dní (rovnako ako v roku 2021), a po korekcii o tri excesy by to bolo len 84 dní.
Aspoň jeden konkurz bol pridelený dovedna 47 insolvenčným sudcom. Podľa počtu vedených konkurzov aj hodnoty aktív či obratu úpadcov patrili vlani k najviac exponovaným arbitrom Jozef Hajdu z Mestského súdu Košice a opäť Daniela Bednáriková, Zuzana Hlistová či Lenka Čadanová, všetko sudkyne z Mestského súdu Bratislava III. Výrazne nezaostali ani ich kolegovia z menších krajských sídel, ako Hana Hubináková z Okresného súdu (OS) v Trenčíne, Tomáš Novák z OS v Prešove či Jaroslav Macek z OS v Žiline.
Zoznam konkurzných správcov, ktorým bol vlani pridelený aspoň 1 konkurz, obsahuje vyše dvesto mien, najmä fyzických osôb. Najvyšší počet konkurzov však „obhospodarujú“ opäť komanditné spoločnosti I&R Konkurzy a reštrukturalizácie, k.s. a Insolvency, k.s. Konkurzy s najväčšou hodnotou majetku zasa spravuje Origon Recovery Solutions, k.s. (AXE Capital Group) či právnička Martina Dragašič (Projekt Sporrkanska).
Zabrali nefinanční veritelia
Konkurzná dynamika bola v jednotlivých regiónoch odlišná. Zatiaľ čo zastúpenie úpadcov z Bratislavského, Trenčianskeho a Žilinského kraja o tri až štyri percentné body kleslo, zhruba o päť percentných bodov sa zvýšil podiel krachujúcich spoločností sídliacich v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. To je čo do počtu úpadkov. V zamestnanosti sekundoval hlavnému mestu Žilinský kraj (Projekt Kanskasporr), podľa hodnoty majetku Košický kraj (AXE Capital Group). Pri upaľovaní kapitálu nemala Bratislava konkurenciu.
Firmy zamerané na obchod a stavebníctvo v štatistike podľa počtu konkurzov, čistého obratu aj verejných dlhov tradične vedú, ale zvyšok pelotónu je odvetvovo čoraz pestrejší. V zamestnanosti duu kontrovali len široko definované služby (najmä vďaka zamestnaneckej agentúre TT – Controls) a v majetku consultingové spoločnosti. V tržbách zasa potravinárske firmy, najmä pre vplyv Globaltradingu, ktorý v Rozhanovciach podnikal v spracovaní a konzervácii hydinového mäsa.
Medzi navrhovateľmi konkurzov dlhodobo prevládajú samotní dlžníci (vrátane likvidátorov). Ich podiel sa neustále zvyšuje. Za uplynulých päť rokov stúpol bezmála o 24 percentných bodov na viac ako 72%. Ďalší najvýznamnejší iniciátori boli až do minulého roka verejné entity, najmä daňové úrady, ktorých tentoraz tromfli nefinanční veritelia. Ich podiel stúpol o polovicu na vyše 15%, kým daniarom sa skoro o polovicu znížil. Iniciovali ani nie každý desiaty konkurz. Dlžníkom kontrovali pri konkurzoch podľa zamestnanosti, banky pri úpadkoch podľa tržieb a súkromní veritelia zasa tromfli dlžníkmi iniciované úpadky z hľadiska identifikovaných aktív.
Iný vesmír po Arce
Pred rokmi povoľovali konkurzné súdy desiatky reštrukturalizácií ročne. Tento inštitút sa však nezriedka zneužíval. Preto štát novelou konkurzného zákona na konci roka 2016 sprísnil jej podmienky, v dôsledku čoho sa počty reštrukturalizácií v nasledujúcich rokoch prudko prepadli. V roku 2019 dosiahli historicky najnižšiu úroveň (iba 13 insolvencií). V uplynulých štyroch rokoch sa počty ozdravných procesov potácajú nad dvoma desiatkami ročne.
Vlani súdy povolili len 21 reštrukturalizácií. Skoro tri štvrtiny z nich v druhom polroku. Vlaňajší úpadcovia v reštrukturalizácii zamestnávajú 870 ľudí, zhruba o štvrtinu menej ako predvlani a o polovicu menej oproti roku 2021. Hospodária s majetkom za vyše 96 miliónov eur a vlastným imaním na úrovni 4,4 mil. EUR, čo je iba zlomok predvlaňajších štatistík, keď ozdravným procesom dominovala skupina Arca, teda hlavne jej zastrešujúci holding Arca Investments.
K najväčším zamestnávateľom, ktorým súdy ozdravenie povolili, patrí Geba Cables and Wires Slovakia, ktorá vo Veľkých Levároch na Záhorí zamestnáva zhruba dve stovky ľudí vo výrobe káblových zväzkov. A ďalej košický Korad Radiators, ktorý pred piatimi rokmi odkúpil od železiarní US Steel Košice výrobu radiátorov, či Confal, ktorý v Slovenskej Ľupči recykluje hliníkový šrot. Každá z tejto dvojice firiem dáva prácu zhruba stovke zamestnancov. Doplatili buď na pandémiu, stratu trhov pre ukrajinsko-ruský konflikt či na prudké zdražovanie energií.
Záväzky firiem v reštrukturalizácii voči verejnému sektoru prevyšujú osem miliónov eur. Štvrtina z toho pripadá na Confal, ktorý len daňovému úradu dlhuje v súčasnosti už bezmála 2,6 milióna eur. Najväčším dlžníkom verejných poistných fondov je zasa Korad Radiators, ktorá na odvodoch dlhuje vyše 485-tisíc eur, najmä Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni Dôvera. A dominuje tiež rebríčku reštrukturalizovaných firiem s najhoršou kapitálovou výbavou (-2,6 mil. EUR).
|
Pavol Suďa
Hlavný analytik pavol.suda@finstat.sk |