Konkurzy 2020: Dočasné historické minimum

Najväčším konkurzom vlaňajška bol prípad výrobcu plastových profilov Bopal, ktorý poodhalil aj nekalé praktiky vysokopostavených daniarov.

Konkurzné súdy vyhlásili v roku 2020 konkurz na majetok 165 právnických osôb. Je to najnižší počet za celé uplynulé desaťročie. Vyplýva to z údajov evidovaných v Registri úpadcov (RÚ), ktorý spravuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Register čerpá dáta hlavne z obchodných vestníkov a interného súdneho systému, ktoré napĺňajú jednotlivé súdy.

Konkurzy právnických osôb na Slovensku
Reštrukturalizácie právnických osôb na Slovensku

Dočasný posun

V predchádzajúcom roku zbankrotovalo 239 právnických osôb. K výraznému medziročnému poklesu prispel hlavne nový inštitút dočasnej ochrany pred veriteľmi, ktorý od vlaňajšieho mája využilo bezmála 370 podnikateľov. Situáciu podnikov zasiahnutých korona krízou zlepšili tiež príspevky štátu na zamestnanosť, dotácie na nájomné či úverové moratórium.

FinStat preveril všetkých úspešných žiadateľov o dočasnú ochranu. Nepriaznivá finančná situácia viacerých z nich – vyplývajúca z hospodárskych výsledkov za rok 2019, naznačovala, že sa dočasnou ochranou zrejme iba vyhýbali konkurzu či reštrukturalizácii. Nebyť tejto legislatívnej barličky, niektorí chránení podnikatelia by vlani skrachovali. Najflagrantnejším príkladom je podkapitalizovaná finančná skupina Arca.

Mesačné počty konkurzov a reštrukturalizácií
Začaté konkurzné konania

Aj mesačný vývoj začatých konkurzných konaní, v ktorých súd posudzuje, či je úpadca naozaj insolventný a či má dostatok majetku na prípadný konkurz, indikuje, že konkurzy mohli byť dočasnými ochranami len oddialené. V decembri totiž súdy začali konkurzné konanie až so 49 úpadcami, čo je najviac za uplynulého poldruha roka. Nuž a v prvej polovici januára 2021 k nim pribudlo ďalších 25 potenciálne insolventných právnických osôb.

Daniari rázne ubrali

Konkurzná dynamika bola v jednotlivých regiónoch odlišná. Zatiaľ čo zastúpenie úpadcov z Prešovského, Bratislavského a Trnavského kraja stúplo vlani medziročne o vyše tri percentné body, podiel skrachovaných právnických osôb sídliacich v Žilinskom a Košickom kraji sa znížil o viac ako päť percentných bodov.

Odvetvová štruktúra skrachovaných firiem sa vlani významne nezmenila. Napriek tomu podiel niektorých najviac zasiahnutých odvetví vzrástol (preprava, služby). No u obchodníkov a stavebných spoločností, ktoré dlhodobo vedú štatistiky zbankrotovaných právnických osôb, došlo k miernemu poklesu ich zastúpenia.

Štruktúra konkurzov podľa sídla úpadcu
Štruktúra konkurzov podľa činnosti úpadcu
Štruktúra navrhovateľov konkurzov

Banky a nefinanční veritelia navrhujú obvykle najmenej konkurzov. Medzi iniciátormi konkurzov dlhodobo dominujú samotní dlžníci (vrátane likvidátorov a reštrukturalizačných správcov). Ich podiel sa vlani zvýšil o 17 percentných bodov. Za nimi zvykli figurovať daňové úrady. Tie však iniciovali v roku 2020 iba tretinu počtu konkurzov, ktoré odštartovali predvlani. Boli tak menej aktívni než nefinanční veritelia, čo sú najmä dodávatelia a zamestnanci právnických osôb v konkurze.

Kvartál do konkurzu

Pri konkurzoch vyhlásených v roku 2020 ubehlo od začiatku konkurzného konania po samotný bankrot v priemere 97 dní. Medziročne sa rozdiel zlepšil o tri dni. Ale oproti roku 2018 bol horší bezmála o jeden týždeň. Ak by sa štatistiky za uplynulé tri roky očistili o pár extrémnych prípadov neúmerne sa preťahujúcich konkurzných konaní (napríklad MŠK Tatran Spišské Vlachy), vlaňajší časový úsek od začiatku konania po konkurz by predstavoval 90 dní. No rok 2018 by bol aj tak lepší. Až o desatinu.

V roku 2018 boli najvyťaženejší dvaja konkurzní sudcovia Okresného súdu Bratislava I. Jeho dnes už bývalú sudkyňu Katarínu Bartalskú však obvinili z korupcie. No a z talára vyzliekli aj konkurzného sudcu Vladimíra Sklenku. Ten spolupracuje s políciou ako svedok vypovedajúci proti sudcom aj právoplatne odsúdenému zmenkovému podvodníkovi Mariánovi Kočnerovi.

Po odchode oboch ‚matadorov‘ slovenského konkurzného súdnictva si pozíciu najaktívnejších konkurzných sudcov upevnili Lea Gubová (Okresný súd Bratislava I), Tomáš Novák (Okresný súd Prešov) a Július Tóth (Okresný súd Košice I).

Stabilne najviac využívanými správcami konkurznej podstaty na Slovensku sú komanditné spoločnosti I&R Konkurzy a Reštrukturalizácie či Tetra Insolvency. K nim sa vlani pridali aj Miroslav ZdychavskýLadislav Zselinszky. Tí v čele rebríčka konkurzných správcov vystriedali Mareka Radačovského, Veroniku VargovúErika Končoka.

Odhalenie výpalníkov

Celková hodnota identifikovaných aktív vlaňajších úpadcov sa pohybuje okolo 225 miliónov eur. Oproti predchádzajúcemu roku je to prepad bezmála o tri pätiny. Najväčším úpadcom roka 2020 podľa aktív bol výrobca plastových profilov Bopal, o ktorom FinStat písal v novembrových Konkurzných novinkách.

Eseročku vlastní a riadi nitriansky podnikateľ Dušan Bočkay. Do povedomia verejnosti sa dostala vlani, po medializácii výpovede bývalého riaditeľa kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa pre Národnú kriminálnu agentúru. V nej okrem iných prípadov opísal i to, ako skupina významných daniarov vypaľovala majiteľa spoločnosti Bopal, ktorá mala byť zapojená do daňových podvodov.

S Bopalom prepojená spoločnosť J&K corporation zbankrotovala ešte predvlani v lete. Zanechala po sebe takmer deväťmiliónový daňový dlh. Už vtedy FinStat upozorňoval, že pod vedením dnes už bývalého šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho vyrástla nová generácia daňových dlžníkov, z ktorých každý pripravil štát – vyzbrojený už novými nástrojmi a stratégiou boja proti daňovým podvodom – na neoprávnených nadmerných odpočtoch dane z pridanej hodnoty o milióny eur.

Najväčší úpadcovia podľa aktív (mil. eur)
Najväčší úpadcovia podľa daňových nedoplatkov (mil. eur)
Najväčší zamestnávatelia medzi úpadcami

Domáca úloha pre daniarov

Skôr než nové vedenie finančnej správy presadí ďalšie kontrolné výkazy či povinnosti pre daňovníkov, malo by verejnosti objasniť a do trestno-právnej roviny aj dotiahnuť prípady najväčších daňových delikventov. Stíhanie malých daňovníkov pre zanedbateľné daňové prehrešky je karikatúra boja proti daňovým deliktom.

Tlak finančnej správy na veľkých delikventov pritom pokrivkáva. Firmy, ktoré šli do konkurzu v roku 2019, dlžili štátu až 150 miliónov eur. To je viac ako celoročný odvod, ktorý chcel štát uvaliť na komerčné banky. Zhruba 85% tohto daňového dlhu pripadalo na 25 najväčších dlžníkov. Celkové daňové dlhy spoločností, ktoré zbankrotovali v roku 2020, predstavovali k 29.2.2020, keď štát prestal pre korona krízu aktualizovať štatistiky, iba 50 miliónov eur. Viac ako štyri pätiny z tejto sumy pripadajú len na poltucet dlžníkov.

Najväčším daňovým delikventom roka 2020 je Remord, s.r.o., ktorá v rokoch 2017 a 2018 absorbovala tucet ďalších firiem. V krátkom čase jej daňový dlh explodoval natoľko, že štátu dlhuje bezmála 27 miliónov eur. To je viac než polovica daňových nedoplatkov všetkých vlaňajších úpadcov. Hneď za ňou s päťmiliónovým daňovým nedoplatkom figuruje eseročka Magura z Vyšných Ružbách, o ktorej FinStat písal v októbrových Konkurzných novinkách.

Konkurzom roka 2019 bol úpadok domáceho obchodného reťazca Potraviny Kačka, ktorý prevádzkoval vyše 300 maloobchodných predajní po celom Slovensku a zamestnával bezmála 2 300 pracovníkov. Vlani krachovali podstatne menší zamestnávatelia. Najväčšími sú košická pobočka nemeckej technologickej spoločnosti Wirecard (zhruba 230 ľudí), Zlievareň Trnava (135 zamestnancov) či Ružinovský podnik verejno-prospešných služieb. Jeho 120 zamestnancov však prešlo pod krídla dvoch nasledovníckych komunálnych firiem.

Oživenie reštrukturalizácií

Pred pár rokmi povoľovali konkurzné súdy desiatky reštrukturalizácií ročne. Tento inštitút sa však nezriedka zneužíval. Preto štát novelou konkurzného zákona na konci roka 2016 sprísnil jej podmienky, v dôsledku čoho sa počty reštrukturalizácií v nasledujúcich rokoch prudko znížili. V roku 2019 dosiahli historicky najnižšiu úroveň (13 insolvencií).

Vlani došlo k ich miernemu oživeniu. Hlavne v úvode roka. Súdy povolili 22 reštrukturalizácií, dve tretiny z toho v prvom polroku. V troch prípadoch reštrukturalizácia nevyšla a došlo k jej premene na konkurz (napríklad známy výrobca vstavaných skríň Hilkovič, s.r.o.).

Najvýznamnejšie reštrukturalizácie z hľadiska celkových tržieb sa týkali veľkoobchodníkov s mäsom – trnavskej Lapremy a popradského Diamonu. Najväčší deficit vlastného kapitálu mala popri Lapreme aj bratislavská eseročka Tizia. Tá patrí slovenskému milionárovi Pavlovi Jakubcovi a zastrešuje kaviarenskú franšízu Coffeeshop Company.

Deficity registra úpadcov

Import dát z RÚ i analýzu insolvencií sťažujú občasné chyby v registri, za ktoré často môžu pochybenia na strane súdov (chýbajúce IČO, nesprávne dátumy konkurzu). Najvážnejší omyl roka 2020 je v skutočnosti neexistujúci konkurz združenia právnických osôb Aquasport, ktorý mal byť podľa RÚ vyhlásený krátko pred Vianocami. Čakajú naň bývalí zamestnanci, ktorým by otvoril cestu k vyplateniu miezd od Sociálnej poisťovne. Okresný súd pritom ich návrh, zrejme nesprávne, zamietol. A krajský súd sa ich odvolaním nestihol zaoberať.

Podstatne väčší hendikep RÚ je však chýbajúca dokumentácia, ktorá by odbornej verejnosti mohla umožniť detailnú analýzu jednotlivých insolvenčných prípadov. Len pre inšpiráciu a pre porovnanie: Zatiaľ čo v českom Insolvenčnom rejstříku sú k dispozícii insolvenčné návrhy, prihlášky veriteľov, súpis záväzkov i majetku, reporty správcu o vývoji insolvencie, incidenčné žaloby či znalecké posudky, v slovenskom RÚ sa nenachádzajú vôbec alebo len v obmedzenom rozsahu a so značným časovým oneskorením.
Banner Image