Košické železiarne, bratislavská rafinéria či lídri telekomunikačného trhu a potravinárstva hlásia rekordné zisky. No v hotelierstve a reštauračnom biznise je stále zamračené a ani nad cestovnými kanceláriami slnko ešte poriadne nevyšlo.
Keďže mnohé významné podniky zverejňujú výsledky za uplynulý účtovný rok až na prelome júna a júla, FinStat k 10.7.2022 pripravil analýzu vybraných odvetví, ktoré najviac zaujímajú bežných občanov. K tomuto dátumu zverejnilo účtovnú závierku za fiškálny rok 2021 skoro 246-tisíc nefinančných spoločností, čo je o pár tisíc firiem viac ako tých, čo si túto povinnosť doteraz splnilo za rok 2020.
Kým v prvom pandemickom roku klesali firmám tržby i zisky, čo sa odrazilo v 4,4-percentom útlme HDP, v uplynulom účtovnom roku tým, ktorí sa s hospodárením dosiaľ pochválili, stúpli tržby o 15,4% a čistý zisk o vyše polovicu. Vďaka tomu slovenská ekonomika rástla v reálnom vyjadrení až trojpercentným tempom. Z toho je však zároveň zrejmé, že na predpandemický výkon sa stále ešte nedostala.
Top30 podľa EBITDA
Rozhodujúcou mierou sa na raste v nefinančnom sektore podieľali najväčšie podniky podľa EBITDA. Je to najhrubší ziskový parameter, ktorý hovorí o tom, koľko peňazí z tržieb po odrátaní nákladov na vstupy (vrátane práce) zostane firme na financovanie odpisov, úrokov, daní a zisku pre akcionárov. Kým celej nefinančnej sfére vzrástla EBITDA o niečo vyše pätinu na bezmála 20 miliárd eur, top tridsiatke vyskočila skoro o tretinu na 6,4 miliardy eur.
Zásadne k tomu prispeli najmä košické železiarne, bratislavská rafinéria, žilinská automobilka, hlinikáreň v Žiari nad Hronom Slovalco, líder trhu poskytovateľov hazardných hier Tipsport, telekomunikačná jednotka Slovak Telekom ako aj výrobca elektroniky Samsung, ktorý tržbami i profitom potiahol celý tunajší elektrotechnický priemysel.
Výrobu ložísk, ktorá vlani najviac zdynamizovala profit strojárstva, opäť zatraktívnil kysucký a skalický Schaeffler. Ružomberské papierne Mondi SCP síce EBITDU zvýšili, no v ziskovosti strácali a stále dramaticky zaostávajú za predpandemickým obdobím. Zatiaľ čo zisky klesali aj výrobcom papierovej hygieny (Essity, Metsa Tissue, SHP Harmanec), piliarom a drevárom stúpli dramaticky.
Prevedené do relatívnych čísel, zatiaľ čo marža EBITDA (podiel EBITDA na celkových tržbách) stúpla kohorte nefinančných podnikov o pol percentného bodu na 9,5%, tridsiatke najväčších sa zvýšila až na 15%.
Poradím rebríčka Top30 podľa EBITDA ešte zamiešajú zahraničné maloobchodné reťazce Lidl, Tesco a Kaufland, tretí mobilný operátor O2 či nitrianska automobilka Jaguar Land Rover. Tie však zverejnia výsledky až v závere leta. Len tesne sa do rebríčka nedostala maloobchodná sieť Coop Jednota alebo štátne Železnice SR a Slovenský plynárenský priemysel (SPP).
Metalurgická supernova
Kým pred rokom hutníci plakali nad predchádzajúcou sezónou a obávali sa o budúcnosť, výsledky im napokon doslova explodovali. Napriek nárastu cien energií a vďaka prudkému vzostupu svetových cien ocele. Kým košický oceliarenský gigant v predchádzajúcich dvoch rokoch prerábal, vlani zaznamenal najvyšší čistý zisk v celej svojej poprivatizačnej histórii (bezmála 650 miliónov eur). Najvyšší čistý profit a aj najväčší absolútny prírastok zisku zo všetkých slovenských firiem.
Tržby mu potiahol najmä predaj stavebných konštrukcií, ale aj segment prepravy, v rámci ktorého oceliarne dodávajú plechy automobilovému priemyslu. A hoci americký akcionár dlhšie zvažuje, že sa zo slovenského východu stiahne, avizovaný príchod švédsko-čínskej automobilky Volvo (požadujúcej štedré stimuly) do Košíc by mohol jeho odchod oddialiť.
Marža EBITDA vyskočila vlani U.S. Steelu z čiernej nuly na 25%, nad všetkých významnejších hutníkov, nad priemer odvetvia i vysoko nad priemer ekonomiky. No zisky si vylepšili všetky významné metalurgické podniky bez výnimky. Hlavne predvlani stratové Slovalco či menšie oravské ferozliatinárske závody OFZ. Napriek tomuto úspechu obe fabriky v súčasnosti ľudí prepúšťajú. Vinia za to drahé energetické vstupy.
Tučná ruská marža
Rafinácia ropy zaznamenala v roku 2020 najhorší hospodársky výsledok zo všetkých odvetví. Jej strata prevýšila 82 miliónov eur. Prešiel rok, počas ktorého ruský diktátor Putin vyšponoval ceny energií k historickým rekordom, a Slovnaft, prakticky jediná petrochemická firma na Slovensku, sa nárastom profitu zaradil hneď za košického oceliara.
Zaknihoval si tak najvyšší čistý zisk (takmer 253 mil. EUR) aj najvyššiu rentabilitu tržieb (6,2%) minimálne od roku 2008. Bude mať teda dosť vlastného kapitálu na prestavanie technológií, aby mohol spracovávať aj ľahšiu ropu, keď mu prestanú platiť výnimky z európskych sankcií uvalených na potrubný import ťažšej ruskej suroviny.
Viac než v predpandemickom roku 2019 utŕžil Slovnaft za predaj nafty aj benzínu, no hlavne za plastový granulát (čo korešponduje s rastom u producentov plastových výrobkov). A kým jeho predaje na domácom trhu úroveň roka 2019 nedosiahli, vývoz, hlavne do Maďarska či Poľska, sa znásobil.
Maržu EBITDA vlani skoro zoštvornásobil na 10,5%, čo je len tesne pod priemerom celého chemického priemyslu, v ktorom dominujú dvaja úspešní púchovskí výrobcovia pneumatík Continental (spolu zarobili skoro 223 miliónov eur) a traja leopoldovskí biopalivári (53 mil. EUR). A na úrovni šalianskeho producenta hnojív Duslo zo skupiny Agrofert, ktoré napriek mohutnému vzostupu tržieb nedokázalo plne kompenzovať zdražovanie energií a najmä plynu, hlavného výrobného vstupu. Preto Duslu čistý zisk vlani padol skoro na polovicu.
V palivárskom sektore si polepšili aj predajcovia pohonných hmôt. A hlavne štátny operátor ropovodov Transpetrol (ušetril na nákupe služieb), ktorý spolu s eustreamom, spravujúcim plynovody, levím dielom prispievajú k zisku odvetvia nákladnej a osobnej prepravy. Ten by bol bez potrubných prepravcov štvrtinový.
Nová hviezda v automotive
Porovnateľný profit ako chémia generuje slovenskej ekonomike automobilový priemysel, ktorý zároveň vykazuje najvyššie tržby po veľkoobchode. Vlani síce zďaleka nedosiahol na skoro miliardový zisk z roka 2019, no prepad z prvej pandemickej sezóny korigoval hojne. Darilo sa predovšetkým veľkým subdodávateľom, z ktorých viacerí sú roztrúsení aj v iných odvetviach (výrobcovia svetelných modulov, klimatizácií, káblových zväzkov, kordov alebo komponentov z plastov, gumy či skla). Väčšina z nich zaznamenala prírastok obratu aj výsledku po zdanení.
Najväčšej automobilke, bratislavskému Volkswagenu, však tržby aj zisk mierne klesli. Zato žilinská Kia sa s nedostatkom čipov a zadrhávajúcimi dodávateľskými reťazcami vysporiadala šikovnejšie. Jej obrat stúpol o vyše pätinu, profit viac než zdvojnásobila. Stala sa nielen najziskovejšou automobilkou, ale i najziskovejšou firmou v celom automobilovom priemysle, s profitom takmer 222 miliónov eur. Zaznamenala zároveň štvrtý najvyšší absolútny prírastok zisku zo všetkých nefinančných spoločností.
Jaguar Land Rover vykazuje tržby odlišnou účtovnou metodikou. Preto sa musí s ostatnými automobilkami porovnávať hlavne cez EBITDA či zisk. Účtovný rok 2021 mu skončil v marci 2022, o číslach bude informovať verejnosť zrejme v septembri. No už podľa hodnoty EBITDA za rok 2020 predstihol trhovú trojku, trnavskú automobilku PCA. Tej EBITDA vlani podrástla len o pár percent, hoci zisk si vylepšila najviac po žilinskom konkurentovi (+16,8 mil. EUR).
O vyše 31 miliónov eur si výsledok po zdanení posilnil Kasai Slovakia, levický subdodávateľ nitrianskej automobilky, keď sa zo strát, ktoré mu spálili všetok kapitál, dostal vlani aspoň do kozmetického plusu. Napriek tomu sa rozhodol biznis zavrieť, 280 zamestnancov prepustiť a vstúpiť do likvidácie. V levickom priemyselnom parku si pritom len nedávno dobudoval nové zázemie.
Plynárenská zlatá baňa
Kľúčové podniky, ktoré robia na Slovensku biznis s plynom, ovláda český podnikateľ Daniel Křetínský. Zisky z eustreamu (prevádzkuje plynovody), SPP – distribúcie (správa distribučnej siete smerujúcej ku koncovým zákazníkom na Slovensku) a Nafty (plynové zásobníky na Záhorí) sa zlievajú v holdingu SPP Infrastructure (SPPI). V tom má D. Křetínský manažérsku kontrolu, no 51% podiel vlastní štátny obchodník s plynom SPP.
Sliepkou, ktorá v tomto plynárenskom reťazci znáša zlaté vajcia, je eustream. Preprava plynu ale cez jeho potrubia ostatné roky klesá, a tak sa mu znižujú i tržby a zisky. A po ruskej invázii na Ukrajine sa dopyt po jeho plynových trubkách zníži zrejme ešte viac. Nateraz to ale nemení nič na tom, že toto plynárenské trio s prehľadom dominuje rebríčku najúspešnejších firiem z Top30 podľa marže EBITDA. A z každého utŕženého eura „vyvarí“ 29 až 52 centov. Štedré dividendy z SPPI pomáhajú D. Křetínskému v jeho akvizičných avantúrach. A SPP generujú de facto všetok profit po zdanení, ktorý následne odteká do štátneho rozpočtu.
(%, bez štátom ovládaných a subvencovaných podnikov)
Elektrický šok
V elektrárenskom sektore stúpli zisky vlani najmä dvom výrobcom elektriny ZSE Elektrárne (prevádzkuje paroplyn v Malženiciach) a Vodohospodárskej výstavbe, ktorá spravuje napríklad vodné diela Gabčíkovo a Žilina. Jej lanský zisk by bol pritom násobne vyšší, nebyť tvorby rezerv na budúce odstraňovanie sedimentov zo zdrže Hrušov. Prevádzkový zisk stúpol aj Slovenským elektrárňam. No pre horší finančný výsledok sa ich celkový čistý profit znížil pod úroveň, akú vykázali tržbami oveľa menšie ZSE Elektrárne.
Všetkým obchodníkom s elektrinou vlani zisky padali. Čelili totiž prudkému nárastu jej ceny temperovanému manipulatívnym zdražovaním plynu zo strany Ruska, ktorý nemohli pružne previesť do cien pre koncových zákazníkov. Ako prvý z väčších obchodníkov sa z trhu stiahla Slovakia Energy, ovládaná českým manželským párom Hanou a Jiřím Písařikovcami (ktorí po krachu ich alternatívneho dodávateľa Bohemia Energy zanechali v Česku napospas približne 900-tisíc odberateľov). Následne v máji 2022 začalo konkurzné konanie s veľkoobchodníkom LE Trading, po ktorom zostala v kapitáli takmer 55-miliónová diera.
Pokles profitu zaznamenali aj distribučné spoločnosti, ktoré majú v bývalých krajoch faktický monopol na správu miestnych elektrických rozvodov. No napriek vlaňajšiemu poklesu sa ich marža EBITDA naďalej pohybuje nad výdatnými 46 percentami. Stredoslovenská distribučná, ktorú ovláda D. Křetínský, je dokonca na 57 percentách a z každého utŕženého eura premení na čistý zisk 27 centov. Distribučky tak majú dostatok vlastných zdrojov na infraštruktúrne investície do očakávaného rozvoja elektromobility na Slovensku.
Štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), ktorá v SR prevádzkuje opornú sieť vysokonapäťových rozvodov a manažuje jej prepojenie so susednými krajinami, zaznamenala vlani výrazný prepad profitu. No to len preto, že odpísala kapitálový vklad za 91 miliónov eur do dcérskej firmy OKTE. Vklad slúžil na úhradu predvlaňajšej straty OKTE v dôsledku deficitu podpory výroby elektriny z OZE. Vlani sa už OKTE dopracovala k zisku za bezmála 60 miliónov eur (a výdatne tak podporila nárast profitu vo veľkoobchode) a zaznamenala tretie najväčšie zlepšenie výsledku po zdanení po U.S. Steele a Slovnafte.
Slido verzus Mýtnik
Kým tržby v telekomunikačnom sektore vlani stagnovali, jeho úhrnný profit stúpol o pätinu. O celý nárast sa však postaral trhový líder Slovak Telekom. Tomu zisk poskočil o polovicu na bezmála 144 miliónov eur. Je to jeho najúspešnejší výkon od roku 2010.
Firma sa pýši najvyššou maržou EBITDA i rentabilitou v segmente. Veď z každého eura tržieb premení na zisk bezmála 20 centov. Francúzsky rival Orange má rentabilitu tržieb o tretinu nižšiu, pričom profit mu kontinuálne klesá a ostatné štyri roky sa limitne blíži k 70 miliónom eur. Zrejme aj preto nedávno pristúpil k zdražovaniu paušálov.
Slovenskému IT biznisu vládne tržbami i ziskom ESET, jeden z najvýznamnejších globálnych dodávateľov antivírusových riešení. No v rentabilite tržieb či marži EBITDA ho predbiehajú menší hráči. Ako Pixel Federation, ktorá vyvíja počítačové hry, alebo Sygic, ktorý developuje rovnomenný navigačný softvér pre mobilné zariadenia.
Úhrnný profit IT sektora vlani stúpol o viac než štvrtinu, respektíve o 128 miliónov eur. No dve tretiny tohto prírastku generovali eseročky, ktoré vyvíjali prezentačný softvér Slido. Začiatkom vlaňajška svoje riešenie predali americkému Ciscu, ktoré si túto platformu vyhliadlo pre svojú videokonferenčnú službu Webex.
Pokles tržieb i zisku zaznamenala vlani napríklad IBM Slovensko, hlavne pre slabšie finančné výnosy. Ale tiež IT integrátori ako Soitron či Alison, ktorej reputácii mohlo uškodiť medializované vyšetrovanie v kauzách Mýtnik, týkajúce sa nevýhodných dodávateľských zmlúv na Finančnej správe.
Dvojsečné obilie
V prvom pandemickom roku klesol zisk pôdohospodárov o tretinu, hlavne pre nepriaznivú situáciu u chovateľov ošípaných a v lesníctve. No vlani sa profit agrobiznisu zdvaapolnásobil, predovšetkým vďaka pestovateľom obilnín. Ale zabrali aj lesníci. Dominantné štátne Lesy SR dupli do všetkých prevádzkových parametrov, keď zaznamenali najvyšší čistý zisk i najvyšší absolútny prírastok zisku v celom pôdohospodárstve.
Okrem energií a ocele v uplynulom roku výrazne stúpali tiež ceny obilia. To sa pretavilo do rastu obratu i zisku v rastlinnej výrobe. No nepotešilo chovateľov zvierat, ktorým zdraželo krmivo, ani pekárov, ktorým na náklady zatlačila drahšia múka, elektrina aj plyn. Pekárenský koncern Penam zo skupiny Agrofert bol jediný väčší potravinársky podnik, ktorý si preto vlani pohoršil. A pevne sa usadil v preň tradičných červených číslach.
Stavy prasníc za uplynulé dve dekády poklesli na Slovensku o tri štvrtiny. V ostatných rokoch chov ošípaných decimoval mor prasiat, ktorý sa pretavil do prepadu realizačných cien v celej Európe. K tomu sa vlani pridali drahšie energie i krmivo, čo sa podpísalo pod poklesov ziskov všetkých chovateľov ošípaných. Len segmentová dvojka Pigagro v podstate stagnovala, keď si rentabilitu tržieb udržala na dvojnásobku priemeru celého pôdohospodárstva.
Mliekari zabrali. Účtovne.
V roku 2020 potravinárom tržby stagnovali, no zisk si vylepšili o viac než dve tretiny. Hlavne vďaka výkonu mäsokombinátov a cukrovarov. Tauris, druhý najväčší spracovateľ červeného mäsa podľa obratu, pokračoval v spanilej jazde aj vlani. Zaknihoval si historicky najvyšší profit. Stal sa zároveň najrentabilnejším tunajším potravinárom, podľa absolútnej výšky zisku i rentability tržieb. No trhový líder Mecom výkon z roka 2020, keď ho ešte ovládala skupina Penta, nezopakoval. A už pod taktovkou nových vlastníkov mu klesli tržby aj zisk, v dôsledku čoho si odvetvie spracovateľov mäsa úhrnný profit ledva udržalo na predvlaňajšej úrovni.
K minuloročnému nárastu úhrnného zisku potravinárov prispeli tentoraz mliekari. Najmä trhová jednotka bratislavské Rajo, ktoré má za sebou najúspešnejší rok v histórii. Väčšinu predbežného lanského prírastku profitu mliekarov a teda i celého potravinárstva však majú „na svedomí“ dvaja menší spracovatelia mlieka – Zvolenská mliekareň a Euromilk z Veľkého Medera, ktorý ovláda oligarcha Oszkár Világi (je aj predseda predstavenstva Slovnaftu).
Zvolenskí mliekari si polepšili rozpustením opravnej položky k dlhodobému majetku za 3,3 milióna eur, bez čoho by boli v ešte väčšej strate ako v predchádzajúcom roku. A Euromilk si do ostatných prevádzkových výnosov zaúčtoval odpustenie dlhu za vyše 1,6 milióna eur, vďaka čomu sa po dekáde v červených číslach účtovne vynoril do plusu.
Výrobou nápojov hýbu hlavne producenti piva a sladu. Tí generujú bezmála polovicu obratu a skoro dve tretiny zisku odvetvia. V prvom pandemickom roku spôsobili jeho útlm, no vlani zisk odvetvia podporili. Reč je hlavne o dvoch najväčších pivovarníckych skupinách. Zatiaľ čo Plzenský Prazdroj sa priblížil k historickým maximám, Heinekenu obrat klesá a zisk pláva pri historických minimách (vlani si ho vylepšil dividendami od dcér), na míle od rekordného roku 2019. Kladný medziročný nárast zisku nápojárov však skresľujú dve neaktívne spoločnosti Liehocomp a Slovensko-čínske vinice. Po očistení o ich výsledky sa profit odvetvia medziročne nezmenil.
Dedoles to prepálil
Jednou z opôr slovenskej ekonomiky v ťažkom pandemickom roku 2020 bol maloobchod. Jeho zisky (bez lekární a predajcov pohonných hmôt) stúpli bezmála o desatinu. A vlaňajšok sa predbežne javí ešte nádejnejšie, najmä vďaka väčším predajcom odevov a kozmetiky.
Rozhodujúci podiel v maloobchode majú reťazce, ktorým na pultoch dominuje potravinársky sortiment. Veľké zahraničné siete síce závierky za účtovný rok, ktorý im skončil vo februári 2022, zverejnia na prelome augusta a septembra, no už z výsledkov najväčšej domácej siete Coop Jednota (zastrešuje 25 samostatných spotrebných družstiev) i rakúskej Billy možno hádať, že najväčší segment maloobchodu predvlaňajší výkon minimálne obháji. Lidl, Kaufland a Tesco sa pritom orientujú na bohatšieho zákazníka vo väčších mestách. A tak by profity mohli, na rozdiel od menších reťazcov, ešte viac posilniť.
Televíznym divákom v prvom pandemickom roku zrejme neušla chytľavá reklama s tancujúcimi škrečkami. Pozornosť ňou na seba strhol výrobca insitných odevov Dedoles, ktorému tržby z jednotiek miliónov vyskočili skoro na päťdesiat. V čase, keď sa zákazníci do kamenných predajní konkurentov nemohli pre epidemiologické opatrenia veľmi hrnúť!
A vlani Dedoles tržby skoro zdvojnásobil. No vykázal stratu a priznal, že to „prepálil“. Pred mesiacom požiadal súdy o reštrukturalizáciu. Našťastie pre segment, zabrali všetci tradiční rivali, od Pepca, ktoré sa zameriava na lacnejšie ošatenie, po LPP, New Yorker či Gate, ktoré sa orientujú na drahšie značkové odevy.
Skanska je späť
V prvom pandemickom roku zaznamenalo stavebníctvo pokles tržieb, ale hlavne prepad celkového zisku bezmála o jednu tretinu. Výdatné zisky hobbymarketov, stavebnín ale aj stavivárov, najmä cementárov a výrobcov betónových prefabrikátov, omietok či strešných krytín, evokujú, že sa situácia v stavebnej výrobe začala vlani lepšiť. Veď predbežné tržby v stavebníctve stúpli. A stúpol i úhrnný zisk. No to len preto, že traja hráči z Top10 dokázali zásadne skresať svoje robustné straty.
Kým dvom najväčším staviteľom ciest sa hospodársky výsledok vlani oslabil, ďalším dvom sa naopak výrazne zlepšil. Ide o Euroviu, a predovšetkým o Skansku, ktorá sa po dramatickom prepade v roku 2020 vrátila do prvej päťky. Pomohol jej aj štátny kontrakt na výstavbu diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s problematickým tunelom Višňové za bezmála 255 miliónov eur, ktorý Skanska podpísala vlani v apríli.
Najziskovejším podnikom v stavebníctve je Granvia. Vlani jej, roky stabilný, čistý profit znova presiahol 23 miliónov eur. Firma však už dávno nič nestavia. Jej štátom garantované výnosy súvisia už len s prevádzkou a údržbou časti rýchlostnej cesty R1. Preto by sa ju (no aj SkyToll, ktorý prevádzkuje mýtny systém a skresľuje výsledky IT biznisu) patrilo preradiť do odvetvia Vedľajšie činnosti v pozemnej doprave, kde figurujú štátna Národná diaľničná spoločnosť a Železnice SR, ktoré spravujú diaľničnú respektíve železničnú sieť.
Laboratórne eldorádo
Prvý pandemický rok 2020 zvýšil slovenským lekárňam tržby o viac ako šesť percent, ale zo zisku im ubral skoro štvrtinu. Lekárnici mali viac práce, no s horším efektom. Vlaňajšie čísla, ktoré zverejnili prakticky všetky lekárne, však už priniesli nielen 10-percentné zlepšenie obratu, ale výskok profitu až o polovicu na bezmála 24 miliónov eur. Rentabilita tržieb sa zvýšila nad 1,4%, čo je len o čosi vyšší pomer, aký dosahuje obratom porovnateľná maloobchodná sieť Coop Jednota. Dynamickejší rast dcér najvplyvnejšej skupiny v lekárenstve naznačuje, že podiel Penty na tržbách odvetvia už dosahuje celú štvrtinu.
Že sa v roku 2020 bude dariť laboratóriám, ktoré museli testovať celú populáciu na covid, nikoho neprekvapí. Tržby im stúpli o pätinu, zisky skoro na šesťnásobok. Výsledky ôsmich z desiatky najväčších hráčov za rok 2021 však naznačujú, že vlaňajšok bol pre nich ešte šťavnatejší. Tržby im vzrástli skoro o dve pätiny a čisté zisky sa takmer strojnásobili.
Švédskemu Unilabsu explodovali tržby o polovicu, čo mu stačilo, aby obratom predstihol doterajšiu trhovú jednotku, ktorú ovláda Nemec Hans Jakob Limbach a Pezinčan Radoslav Bardún. Ich Medirex však dupol do pridanej hodnoty tak razantne, že čistý profit prakticky strojnásobil na vyše 17,6 milióna eur. Z každého eura tak premenil na zisk skoro 17 centov. Trikrát viac než porovnateľne veľký Unilabs.
Kúpele na infúzke
Zato prevádzkovatelia kúpeľov by na prvý rok pandémie určite radi zabudli. Kým v roku 2019 boli skoro všetci väčší hráči v zisku, niektorí s rentabilitou tržieb nad 10%, pandémia ich v roku 2020 zrazila do červených čísel. Kým tržby padli 14 najväčším prevádzkovateľom kúpeľov o vyše tretinu, z čistého zisku, ktorý v roku 2019 prevýšil osem miliónov eur, sa o rok neskôr prepadli do rovnako rozsiahlej straty.
Analyzovanej Top14 priniesol vlaňajšok zvýšenie tržieb zhruba o desatinu. Čistý zisk sa ledva blíži k jednému miliónu eur. A aj to je výsledok robustného rastu tržieb i profitu v Slovenských liečebných kúpeľoch Rajecké Teplice. Bez nich by odvetvie bolo naďalej v strate, hlavne pre robustné mínusy v piešťanských kúpeľoch a kúpeľoch Sliač.
Prevádzkovatelia kúpeľov Bojnice, Lúčky alebo Nimnica vykázali rentabilitu tržieb opäť nad 10%. Rentabilita kúpeľov v Rajeckých Tepliciach prevýšila 23%. No treba pripomenúť, že k lepším vlaňajším výsledkom kúpeľov prispela robustná štátna pomoc vo forme dotácií, príspevkov či ďalšej asistencie, ktorú FinStat identifikoval v poznámkach k účtovným závierkam kúpeľov za rok 2021 v celkovej výške prinajmenšom desať miliónov eur.
Hotelová kucapaca
Popri rafinácii ropy bol úvodný pandemický rok najstratovejší pre hotelierov. Po páde tržieb o 40% a prepade zo zisku do úhrnnej straty prevyšujúcej 68 miliónov eur sa situácia hotelov vlani ďalej zhoršila. Tržby najväčších šesťdesiatich prevádzkovateľov hotelov sú oproti roku 2019 nižšie o viac ako polovicu, mnohé mestské hotely evidujú aj 80-percentný útlm. Za dva roky prišli zhruba o 1 500 ľudí, čiže o štvrtinu zamestnancov.
Strata sa im vlani prehĺbila o pätinu na bezmála 57 miliónov eur, na čom sa zhruba polovicou podieľala Best Hotel Properties, prevádzkovateľ 5-hviezdičkového Grandhotela River Park v Bratislave. Tomu však stratu spôsobila hlavne tvorba opravných položiek k poskytnutej pôžičke. Štvorhviezdičkový bratislavský hotel Holiday Inn, ktorý prevádzkuje firma veľkopodnikateľa Františka Hodorovského, vlani skončil úplne. Majiteľ ho preorientoval na iný typ prenájmu.
Druhým najstratovejším hotelierom je trhový líder Tatry Mountain Resorts (TMR). Stoja za ním podnikatelia Igor Rattaj aj František Hodorovský. Prevádzkuje síce niekoľko hotelov vo Vysokých aj Nízkych Tatrách, no väčšiu časť tržieb inkasuje z nehotelových činností (horské strediská, reštaurácie, realitný biznis a zábavné parky). Kým v účtovnom roku 2020 mu stratu spôsobila hlavne tvorba opravných položiek k pôžičkám poskytnutým prepojeným entitám, vlani to bol už razantný 46-percentný prepad tržieb.
Účtovný rok 2021 skončil TMR v októbri. Firmu tak ešte nezasiahla zimná vlna covidu, ktorá prebiehala od novembra do marca 2022. Navyše, k miernejšej strate si spoločnosť dopomohla aj ziskom z predaja majetku za 11,7 mil. EUR.
Cestovky vstávajú z popola
Segment HORECA (hotely a reštaurácie) je jedno z mála významnejších odvetví, kde vlani pretrvával pandemický útlm. Podobne dramaticky ako u hotelierov sa situácia vyvíja tiež v reštauračnom biznise. Tomu síce vlani tržby stúpli aspoň o pár percent, no stále vykazuje hlboké straty. Hoci o čosi miernejšie ako v roku 2020. Nepriaznivému trendu sa vymyká iba líder, americký kráľ rýchleho občerstvenia McDonald’s so sieťou franchisingových partnerov. Spoločné tržby im stúpli o osminu, čistý profit až o dve tretiny na najvyššiu úroveň v histórii.
Cestovným kanceláriám a agentúram sa tržby v prvom pandemickom roku zrútili o viac ako 80 percent a zo 14 miliónového zisku sa prepadli do 20-miliónovej straty. Doplatila na to aj jedna zo stredne-veľkých cestoviek Firo-tour, ktorá už v marci skončila v konkurze. Lanský rok však priniesol cestovkám nádejné oživenie. Tržby im opäť stúpajú, prepracúvajú sa aspoň ku kozmetickým ziskom. Ale biznis top desiatky je stále na tretine toho, čo realizovala pred pandémiou.
Hazard v plnke
Ak niekomu v slovenskej ekonomike „padajú pečené holuby do úst“, tak poskytovateľom hazardných hier. Nehovoríme pritom vôbec o kasínach či herných automatoch, ale hlavne o štvorici dominantných hráčov, ktorí prevádzkujú internetové kasína, športové stávky či predaj výherných žrebov.
Je to zároveň jedno z mála odvetví, kde tržby nie sú parameter, ktorým by sa identifikoval líder trhu. Cez top štvorku pretečú tak či onak zhruba tri miliardy eur. Každý hráč však o nich účtuje inakšie. A ešte sa to aj z roka na rok mení. Preto relevantným ukazovateľom je buď EBITDA alebo čistý zisk. Kým Čechmi ovládaný Tipsport, trojka podľa tržieb, zarobil najviac na trhu, piata Fortuna ovládaná Pentou vykázala druhý najlepší zisk v odvetví. Tipsport sa dokonca svojou EBITDA dostal medzi Top 30 najväčších nefinančných podnikov za rok 2021.
Oproti predpandemickému roku 2019 „Veľká štvorka“ (Tipsport, Fortuna, Tipos, Niké) čistý zisk viac než strojnásobila na vyše 115 miliónov eur. Väčšina ostatných hráčov orientujúcich sa na kasína a hracie automaty sa naopak ďalej utápala v stratách, hoci nižších ako v prvej pandemickej sezóne. Menší, avšak výrazne stratový AG Play začiatkom vlaňajška dokonca vstúpil do reštrukturalizácie, ktorú súdy o pár mesiacov premenili na konkurz.
Maklérska istota
Pandémia vôbec nezatriasla finančnými sprostredkovateľmi, čiže maklérskymi firmami, ktoré za provízie sprostredkúvajú predaj finančných produktov. Najmä poistiek, ale aj hypoték alebo investičných nástrojov. Dvadsiatke najväčších hráčov stúpli tržby takmer o 12% a zisky bezmála o 17% na takmer 43 miliónov eur, z čoho väčšinu si opäť vyplatia na dividendách. Pre porovnanie, z každého utŕženého eura premenili na čistý zisk skoro 13 centov, čo je o chlp viac, ako dosiahli telekomunikácie a o chlp menej ako sektor IT.
Štyria najväčší hráči v biznise si pozície ďalej upevnili. Najvýraznejší, až dvojpätinový nárast tržieb, zaznamenali hlavne vďaka sprostredkovaniu hypoték štvorka Finportal, personálne prepojená so skupinou Arca, a nová päťka české Fingo.SK. Lídrom odvetvia zostáva naďalej dobre rozbehnutá Partners Group. Zaznamenala nielen najvyššie tržby, ale už aj čistý zisk. Len jedinému maklérovi z prvej desiatky profit klesol. Napriek tomu Respekt Slovakia, ktorý sa orientuje na predaj neživotného poistenia a ktorému účtovný rok 2021 skončil až tento rok v marci (zahŕňa teda celú poslednú covidovú vlnu), premenil z každého utŕženého eur na profit 17 centov.
|
Pavol Suďa
Hlavný analytik pavol.suda@finstat.sk |