Analýzy Február 2021

Analýza vznikajúcich a zanikajúcich firiem

Navonok stabilita, pod pokrievkou pohyb

Zanikajú čoraz staršie spoločnosti. Obchod rezignoval na nové firmy, priemysel naopak stále rastie.

V roku 2020 vzniklo na Slovensku najmenej nových obchodných spoločností[1] za ostatných päť rokov. Vlani a predvlani zároveň zaniklo najmenej firiem za celé uplynulé desaťročie. Stabilizoval sa tak trend v čistom prírastku firiem (meraný tzv. 12-mesačným kĺzavým priemerom rozdielu v počte vzniknutých a zaniknutých obchodných spoločností). V rámci regionálneho vývoja zaznamenal najväčší pokles počtu novovzniknutých firiem, možno prekvapujúco, Bratislavský kraj.

Priemerný vek zanikajúcich obchodných spoločností v SR sa do roku 2017 znížil postupne pod desať rokov. Odvtedy zanikajúce firmy dynamicky starnú. Priemerný vek spoločností, ktoré boli z Obchodného registra vymazané v priebehu vlaňajška, prevýšil 12,5 roka. To môže naznačovať i to, že do ťažkostí sa čoraz viac dostávajú aj etablované podniky.

Ročné počty vzniknutých a zaniknutých obchodných spoločností
Priemerný vek zanikajúcich firiem v rokoch

Stabilizácia trendov

Rekordne najviac firiem bolo do Obchodného registra zapísaných v októbri 2013. Krátko pred zmenou spôsobu požadovaného splatenia základného imania. Podľa novej úpravy Obchodného zákonníka už totiž nebolo možné splatiť základný kapitál v hotovosti, k rukám správcu vkladu (nezriedka totiž išlo o fiktívnu transakciu), ale výlučne poukázaním na osobitný samostatný účet v banke.

Historicky najviac spoločností zaniklo zasa v decembri 2014, teda tesne pred zavedením daňových licencií. Tie sú zodpovedné za zvýšené počty končiacich firiem aj v závere rokov 2015, 2016 a 2017, keď podnikatelia opakovane prehodnocovali, či ešte stojí zato držať pri živote napríklad spiace eseročky, ktoré nemajú žiadne tržby, ale musia finančnej správe hradiť fixnú daň.

Zrušenie „dane zo straty“, ako sa neformálne prezýva daňovej licencii, ktorú presadil bývalý minister financií a súčasný guvernér centrálnej banky Peter Kažimír, viedlo od roku 2018 k normalizácii počtu zanikaných spoločností na úrovniach obvyklých pred zavedením tohto „daňového výpalného“. Vďaka konjunktúre sa čistý prírastok počtu firiem od roku 2015 postupne zlepšoval. A v uplynulých dvoch rokoch sa stabilizoval na úrovniach z prvej polovice uplynulej dekády.

Mesačné počty vzniknutých a zaniknutých obchodných spoločností
Mesačné rozdiely medzi počtom vzniknutých a zaniknutých obchodných spoločností

Obchod pod tlakom, priemysel rastie

Hoci súhrnné čísla zatiaľ nenaznačujú negatívny vývoj, ktorý by súvisel s prebiehajúcou pandémiou, lepší vhľad do situácie ponúka odvetvová štruktúra vznikajúcich a zanikajúcich firiem. Zatiaľ čo v preprave alebo prenájme nehnuteľností pokračoval vlani mierne pozitívny trend, v stavebníctve, službách, poradenstve či cestovnom ruchu (vrátane segmentu HORECA) alebo IT sa čistý prírastok firiem medziročne znížil.

K dramatickému zhoršeniu však došlo v obchode, v ktorom síce zaniklo najmenej spoločností za uplynulé desaťročie, no počty novovzniknutých firiem sa prepadli prakticky k nule. A to platí aj pre maloobchod aj pre veľkoobchod. Na druhej strane sa dosť významne dynamizuje pribúdanie nových podnikov v priemysle (vrátane energetiky a ťažby), najmä v strojárstve, kovovýrobe, drevárstve, potravinárstve a elektrotechnike, čo sú odvetvia, ktoré aj pri nižších počtoch v priemere väčších podnikov dokážu absorbovať vyššie počty zamestnancov a podporiť ekonomiku výraznejšou pridanou hodnotou.

Cestovný ruch a HORECA
Priemysel – výroba
Maloobchod a veľkoobchod

Hoci v.o.s. vymierajú, …

Zhruba 98% novovznikajúcich firiem predstavujú spoločnosti s ručením obmedzeným. Do zvyšných dvoch percent sa vtesná ostatných päť právnych foriem, medzi ktorými dominujú akciovky (viď. nasledujúce dva grafy). Tie tvoria aj väčšinu zaniknutých spoločností s inou právnou formou, než je s.r.o.

Ročné počty vzniknutých ostatných právnych foriem obchodných spoločností 
Ročné počty zaniknutých ostatných právnych foriem obchodných spoločností 

Detailný pohľad na vznik a zánik firiem v rámci konkrétnych právnych foriem ukazuje, že najmenší záujem je o nové družstvá a komanditné spoločnosti. Kým počty vzniknutých spoločností s týmito dvoma právnymi formami sa prakticky rovnajú počtom zaniknutých firiem, pri verejných obchodných spoločnostiach zánik výrazne prevláda nad novými prírastkami. Rok 2017 predstavuje výnimku. Vtedy si totiž štyri tucty nových v.o.s.-iek založila jediná podnikateľská skupina (VB Taxi).

Približne 40% nových komanditných spoločností dlhodobo tvoria poradenské firmy, ktoré sa špecializujú na právne či účtovné služby (v roku 2020 dokonca iba pätinu). Ešte viac však dominujú medzi zanikajúcimi firmami so skratkou k.s. V uplynulých piatich rokoch predstavovali zhruba polovicu.

Družstvá
Komanditné spoločnosti
Verejné obchodné spoločnosti

Záujem o družstvá v uplynulých dvoch rokoch opadol. V období rokov 2012 až 2018 ho však neťahal len interes o družstevné podnikanie v pôdohospodárstve, bašte tejto právnej formy. Kým medzi vznikajúcimi družstvami tvorili tie poľnohospodárske iba pätinu, medzi zanikajúcimi mali až dvojnásobné zastúpenie. Medzi novovznikajúcimi družstvami prevládli totiž tie, ktoré pôsobia v prenájme nehnuteľností, financiách či v poradenstve.

V týchto prípadoch sa nezriedka jedná o subjekty, za ktorými sa skrývajú skutočné ovládajúce osoby, ktoré sa ako družstevníci do obchodného registra nezapisujú, a pri ktorých tak môžu byť za konečných užívateľov výhod označení aj nastrčení štatutári. Skutoční majitelia tak prostredníctvom družstiev kontrolujú iné firmy alebo nehnuteľný majetok, ktoré chcú skryť pred verejnosťou či orgánmi činnými v trestnom konaní.

…na odstrel sú j.s.a.

Konjunktúru naopak zažívajú jednoduché spoločnosti na akcie. Táto právna forma bola do korporátneho práva zakomponovaná pred piatimi rokmi novelou obchodného zákonníka. Umožňuje vytvárať osobitné (rôzne) druhy akcií, čo finančným investorom či rizikovému kapitálu uľahčuje vstup do takzvaných startupov a firiem v inovatívnych odvetviach.

Na prvý pohľad paradoxne neprevládajú medzi jednoduchými spoločnosťami na akcie firmy z odvetví, ako je IT, elektrotechnika či vývoj a testovanie. Ale poradenské spoločnosti či firmy prenajímajúce nehnuteľnosti. Detailný pohľad naznačuje, že nezriedka ide o nepresné odvetvové zaradenie na úrovni Štatistického úradu. Napríklad formálne poradenská firma InoBat Charging, j.s.a. sa zaoberá vývojom a výrobou batérií pre sektor automotive. Kým Zaka Startup 3, j.s.a., formálne zaradená do odvetvia prenájom vlastných nehnuteľností, vyhľadáva startupy a investuje do perspektívnych malých podnikov.

Jednoduché spoločnosti na akcie
Spoločnosti s ručením obmedzeným
Akciové spoločnosti

V polovici januára zaujal odbornú verejnosť úmysel ministerstva spravodlivosti jednoduché spoločnosti na akcie zrušiť. Je súčasťou komplexného legislatívneho zámeru takzvanej rekodifikácie práva obchodných spoločností, ku ktorému v súčasnosti prebieha medzirezortné pripomienkové konanie. Po verejnej diskusii by ministerstvo malo paragrafové znenie zákona predložiť na rokovanie vlády do konca júna 2022.

Dôvodom zamýšľaného zrušenia právnej formy j.s.a. však nie je nezáujem podnikateľov či nízky počet j.s.a., ale zjednodušenie korporátneho práva. Ministerstvo chce totiž presadiť také úpravy klasických akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným, ktoré umožnia jednoduchým akciovkám transformáciu na jednu z týchto dvoch dominantných právnych foriem, a to bez toho, aby stratili výhody, pre ktoré táto právna forma vznikla a pre ktorú ju akcionári-zakladatelia a finanční investori preferujú.

Živnostenský paradox

V uplynulej dekáde počty zaniknutých živností pravidelne prevyšovali počty nových živnostníkov. Až do roku 2017. Po dvojročnom zlepšení sa však situácia predvlani dostala do pôvodných koľají a asi málokto čakal, že by zrovna v pandemickom roku úbytok živností nepokračoval. Prvý polrok 2020 potvrdil prognózy, že korona kríza podnikateľský apetít živnostníkov dramaticky schladí. No v druhej polovici roka sa ich záujem o nové živnosti pozviechal natoľko, že počet vzniknutých živností za rok 2020 predsa len prevýšil počet tých, ktoré zanikli. Jedným z dôvodov nižšieho rušenia živností môžu byť zas podporné aktivity vlády, ktoré konečné rozhodnutie malých podnikateľov skončiť s biznisom mohli iba odsunúť do tohto roka.

Ročné počty vzniknutých a zaniknutých živností
Priemerný vek zanikajúcich živností v rokoch

Kým priemerný vek zaniknutých firiem v posledných rokoch stúpa, pri zanikajúcich živnostiach sa naopak znižuje. Tí, čo svoje živnosti zavesili na klinec vlani, podnikali už menej ako deväť rokov. Priemerný vek zaniknutých živností sa však nemenil v uplynulej dekáde tak dramaticky, že by sa z trendov dali vyvodiť hodnotné závery.

Mesačné počty vzniknutých a zaniknutých živností
Mesačné rozdiely medzi počtom vzniknutých a zaniknutých živností

Odvetvový pohľad ale naznačuje, kde sa živnostníkom darí menej a kde skôr prosperujú. Kým v rokoch 2018 a 2019 počty končiacich podnikateľov pôsobiacich vo financiách prevyšovali počty nových živností, vlani segment akoby chytil druhý dych. Ide spravidla o finančných sprostredkovateľov, s ktorými zamávala štátna regulácia. Vlani však zaznamenali najvyšší počet novovzniknutých živností za uplynulé desaťročie.

Naopak, prudké zhoršenie zaznamenali živnostníci pôsobiaci v stavebníctve. To podľa predbežných údajov štatistického úradu zaznamenalo za prvých 11 mesiacov vlaňajška medziročný pokles produkcie až o jednu osminu. Výrazný úbytok malých podnikateľov eviduje aj kovovýroba či agrosektor, v ktorom však niekoľko rokov trvajúce zhoršovanie môže súvisieť skôr s politickou situáciou.

Akcionári akcioviek

V rámci rekodifikácie práva obchodných spoločností by štát mohol zaviazať akciové spoločnosti, aby raz ročne, napríklad v poznámkach k účtovnej závierke, museli povinne uviesť presnú akcionársku štruktúru. Tá sa síce do obchodného registra nezapisuje ani pri jednoduchých spoločnostiach na akcie, no v ich prípade ju možno zistiť z údajov zapísaných v registri na stránke Národného centrálneho depozitára cenných papierov. V prípade akciových spoločností je odborná verejnosť odkázaná na často neúplné dokumenty zo zbierky listín obchodného registra, verifikačné dokumenty z Registra partnerov verejného sektora alebo nezriedka odfláknuté poznámky k účtovným závierkam. Zápis v Registri konečných užívateľov výhod, ktorý spravuje Štatistický úrad, nezachytáva historický vývoj, iba aktuálnu situáciu, a týka sa aj tak iba tých fyzických osôb, ktoré sa akciová spoločnosť rozhodne „priznať“.

[1] Akciové spoločnosti, jednoduché spoločnosti na akcie, družstvá, komanditné spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a verejné obchodné spoločnosti.

Banner Image

Pavol Suďa
Pavol Suďa Hlavný analytik
pavol.suda@finstat.sk