Naše články December 2021

S bojom proti praniu špinavých peňazí môže pomôcť každý podnikateľ

O povinnostiach súkromného sektora v boji s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti sa rozprávame s hlavným analytikom FinStatu a riaditeľom Sekcie forenzných analýz a AML Pavlom Suďom.

V ostatnom čase sa čoraz častejšie, aj v laických médiách, hovorí o prípadoch legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Píšu o konkrétnych vyšetrovaných funkcionároch či o prvých veľkých pokutách. Čo si vôbec pod týmto pojmom máme predstaviť?

Na Slovensku upravuje definíciu legalizácie Zákon č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (v skratke „Zákon o AML“). Popisuje ju hneď v niekoľkých odsekoch §2. Definícia je pomerne zložitá, ale stručne zhrnuté sa pod legalizáciou má na mysli hlavne prevádzanie, premiestňovanie, utajovanie, nadobudnutie alebo užívanie majetku s vedomím, že pochádza z trestnej činnosti.

Zjednodušene ide o nelegálne finančné schémy pozostávajúce z rôznych transakcií a účtovníckych trikov, ktoré zisky z páchania napríklad drogovej alebo ekonomickej trestnej činnosti premenia na zdroje, ktoré sa javia ako oficiálne a zdanené. Tie potom páchatelia môžu používať na ľubovoľné legitímne účely. Keďže peniaze z trestnej činnosti sa neformálne nazývajú „špinavé“, ich legalizácii, čiže uvádzaniu do legálneho obehu, sa v žargóne hovorí aj pranie špinavých peňazí.

Notoricky známym príkladom takých „pračiek“ sú prevádzky, ktoré prijímajú množstvo platieb v menších hotovostných čiastkach, čiže nadhodnocujú svoje štandardné výnosy o fiktívne príjmy. Sú to napríklad umývačky áut (príklad známy zo seriálu Perníkový tatko či po anglicky Breaking Bad). Alebo ešte častejšie reštaurácie. Ich výnosy sa tvária ako platby prijaté za pohostinské služby či catering, prevádzkovateľ z nich uhrádza vlastné náklady a z profitu odvedie daň. A čistý zisk môže reinvestovať do iných, štandardných biznisov.

Legalizácie príjmov z trestnej činnosti sa však nedopúšťajú len členovia organizovaného zločinu či tzv. bielogolieroví podvodníci, ktorí tunelujú firmy alebo berú úplatky. Ale aj osoby, ktoré slovami Zákona o AML „napomáhajú páchateľom vyhnúť sa právnym dôsledkom ich trestnoprávneho konania“. Čiže aj skorumpovaní policajní vyšetrovatelia, dozorujúci prokurátori alebo sudcovia, ktorí majú možnosť trestnú vec zamiesť „pod koberec“.

Prečo by mala táto problematika zaujímať podnikateľskú verejnosť? Nie je to téma určená len pre obhajcov, forenzných vyšetrovateľov alebo orgány činné v trestnom konaní?

Subjekty, ktoré ste vymenovali, legalizáciu alebo podozrenie na pranie špinavých peňazí priamo prešetrujú a postihujú. Ale samé v tom ťahajú proti organizovanému zločinu za kratší koniec. Preto štát zaangažoval do „problematiky“ aj bežné podnikateľské subjekty, ktoré majú podľa Zákona o AML určité povinnosti. Ich plnenie vo finále smeruje k nahlasovaniu neobvyklých obchodných operácií Finančnej spravodajskej jednotke, podriadenej priamo policajnému prezidentovi, ktorá následne preveruje, či by mohlo ísť o transakcie legitimizujúce špinavé peniaze.

Takto zákonom zaviazané subjekty sa nazývajú povinné osoby. Definuje ich §5 Zákona o AML. A už dlhšie medzi nich patria nielen chronicky známe komerčné banky, ale aj životné poisťovne, lízingovky, správcovské spoločnosti, finanční sprostredkovatelia, zmenárne, poskytovatelia hazardných hier, obchodníci s pohľadávkami, rôzne platobné inštitúcie, ale tiež realitní makléri, advokáti, notári, audítori alebo poradenské spoločnosti. V podstate však povinnou osobou môže byť hocijaký podnikateľ, ktorý by vykonal hotovostný obchod v hodnote prevyšujúcej 10-tisíc eur.

Čo musí taká povinná osoba robiť alebo vykonávať?

V prvom rade musí identifikovať a preverovať svojich klientov. Ak je jej klientom právnická osoba, povedzme firma, musí zistiť, kto je jej konečným užívateľom výhod. Čiže ktorá konkrétna fyzická osoba alebo fyzické osoby majú prospech z jej podnikania. Ďalej musí preveriť, či taká osoba alebo osoby nie sú politicky exponované a či sa nenachádzajú na medzinárodných sankčných zoznamoch, ktoré zostavuje napríklad Európska únia, Organizácia spojených národov alebo americké ministerstvo financií.

Povinné osoby si toto preverovanie môžu robiť samé, vo vlastnej réžii, preverovaním všetkých možných verejných registrov a dostupných zdrojov informácií. Alebo využijú platené služby spoločností, ktoré zabezpečujú forenzné analýzy a preverujú reputáciu, integritu a finančné zdravie podnikateľov. Medzi také spoločnosti patrí aj FinStat, ktorý ponúka komplexný a profesionálny servis AML na slovenskom aj českom trhu.

Viete nám povedať niekoľko príkladov legalizácie príjmov z trestnej činnosti, ktoré sa môžu týkať aj menších podnikateľských subjektov?

Predstavme si malý daňový subjekt, ktorý páchal daňovú trestnú činnosť. Keď ju daňový kontrolór identifikoval, začal podnikateľa vydierať a ten mu odmeny za jeho nečinnosť, čiže úplatky, uhrádzal nákupom poradenských služieb od firmy, ktorá bola s kontrolórom personálne spriaznená.

Iný funkcionár zasa hotovosť z prijatého úplatku legalizoval pravidelnými úhradami poistného na investičné životné poistenie, ktoré po piatich rokoch zinkasoval v podobe legitímneho poistného plnenia. Alebo nelegálne peniaze získavala politická strana z darov od siete spriaznených darcov, ktoré použila na nákup predraženej politickej propagácie od personálne prepojenej reklamnej agentúry.

Špinavé peniaze sa legalizujú aj cez kasína a herne, odkiaľ si „výherca“ odnesie čistú, zdanenú „výhru“. Slovenským firmám môžu zasa výnosy z trestnej činnosti poskytovať vo forme pôžičiek fyzické osoby z neštandardných jurisdikcií, napríklad z Ruska, ktoré ich postúpia na iného veriteľa a ten si ich bude vymáhať napríklad vo vykonštruovanom konkurznom konaní.

Viem si predstaviť aj prípad, že obchodníkovi s pohľadávkami či faktoringovej firme bude postúpený záväzok dlžníka, napríklad spoločnosti spriaznenej s vysokopostaveným politikom, splácať úplne iná firma, ktorú ovláda poskytovateľ úplatku pre zainteresovaného verejného funkcionára.

Vo svete patrí k najviac využívaným kanálom legalizácie špinavých peňazí realitný sektor, kde operujú investiční poradcovia, právnici a realitní makléri, ktorí umožňujú organizovanému zločinu nakupovať nehnuteľnosti za peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti. Výnosy z takých nehnuteľností, napríklad za ich prenájom, sa už javia ako čisté zdroje. Jedna z nedávno publikovaných štúdií z USA upozorňuje, že až do polovice prípadov prania sú zapojené politicky exponované osoby.

Kto je vlastne politicky exponovanou osobou?

V prvom rade ide o osoby, ktoré vykonávajú významné verejné funkcie s celonárodným či regionálnym významom. Zoznam konkrétnych monitorovaných pozícií zverejnila Finančná spravodajská jednotka na svojom webovom sídle. Ide nielen o členov vlády, diplomatov, šéfov vplyvných verejných inštitúcií, vedúcich sudcov a prokurátorov, ale aj o primátorov či starostov väčších obcí, županov, štatutárov politických strán či členov orgánov spoločností, ktoré ovláda štát.

Povinné osoby musia týmto takzvaným primárnym politicky exponovaným osobám „venovať“ zvýšenú starostlivosť a monitorovať ich minimálne 12 mesiacov po skončení výkonu verejnej funkcie, prípadne aj dlhšie, ak riziká súvisiace s politickou expozíciou ďalej pretrvávajú. Navyše, pod politicky exponovanými osobami sa majú na mysli aj manželia, deti a rodičia verejných funkcionárov (a čoskoro aj súrodenci), ba dokonca aj osoby, ktoré s nimi podnikajú. Napríklad spoluvlastnia firmu alebo nehnuteľnosť slúžiacu na obchodné účely. FinStat eviduje vo svojich databázach viac ako 9-tisíc politicky exponovaných osôb na Slovensku a v Českej republike.

Kde si môžu povinné osoby preveriť, kto je konečný užívateľ výhod ich klienta?

Môžu si sami prehľadávať obchodný register, Register partnerov verejného sektora, Register konečných užívateľov výhod, prípadne študovať poznámky k účtovným závierkam, v ktorých je občas možné nájsť akcionársku štruktúru. Prípadne sledovať médiá, ktoré občas odhalia skutočných majiteľov firiem, často schovaných za nepriznanou spleťou firiem z daňových rajov.

Alebo môžu využiť FinStat, ktorý väčšinu týchto zdrojov informácií integruje v komplexnej službe, ktorá zobrazuje prepojenia v prehľadnej grafickej sieťovej štruktúre a umožňuje aj automatizované preverovanie celého klientskeho portfólia.

Keď si podnikateľ preverí svojho klienta, ako zistí, že obchod, ktorý by chceli spolu zrealizovať, by mohol byť neobvyklý, že ho treba nahlásiť príslušným policajným zložkám?

Každý podnikateľ vie, aké sú v jeho branži bežné či štandardné transakcie. Ak by sa mala nejaká vymykať zaužívaným zvyklostiam, napríklad svojou zložitosťou, nezvyčajnou výškou alebo povahou, mohlo by ísť o neobvyklú obchodnú operáciu.

Vašu obozretnosť by mala vyvolať aj neochota klienta identifikovať sa, zatajovanie obvykle sprístupňovaných detailov o obchode, pôvod peňazí z rizikových jurisdikcií, či zjavný nesúlad medzi hodnotou obchodu a predpokladanou výškou majetku a príjmov klienta.

Povinné osoby musím upozorniť, že Finančná spravodajská jednotka nečaká pasívne na to, že jej niekto podozrivé transakcie nahlási. Preveruje si aj priamo u povinných osôb, ako metodicky a personálne tieto povinnosti zabezpečujú. A za porušenie povinností sa už nezdráha uložiť aj vysoké pokuty.

Pavol Suďa
Pavol Suďa Hlavný analytik
pavol.suda@finstat.sk