Analýzy Január 2023

Insolvencie 2022: Tri roky v znamení Arcy

Vlaňajšok potvrdil, že inštitút dočasnej ochrany pred veriteľmi je definitívne mŕtvy. Stúpa ale záujem o malé konkurzy, predstavujú už viac než tretinu všetkých bankrotov.

Konkurzné súdy vyhlásili v roku 2022 konkurz na majetok 277 právnických osôb. Je to opäť najvyšší počet od roku 2015, no porovnateľný s bankrotmi v predpandemickom období. 

Vyplýva to z údajov v Registri úpadcov, ktorý spravuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Ten čerpá dáta z obchodných vestníkov a interného súdneho systému, ktoré napĺňajú jednotlivé insolvenčné súdy.

Kvapky v mori

„Analytici využívajú informácie o počte úpadkov k odhadovaniu vývoja národných ekonomík v najbližšom období. Na Slovensku sa však konkurzy týkajú zanedbateľného počtu firiem, pričom ide zväčša buď o malé a bezvýznamné spoločnosti, alebo o dávno mŕtve subjekty, nezriedka s vysokými dlhmi k štátnemu rozpočtu a verejným poistným fondom,“ vysvetlil FinStat začiatkom januára v krátkej informatívnej správe o vývoji insolvencií za rok 2022, ktorú publikoval Denník N.

Počet konkurzov vlani medziročne významne nenarástol, no hodnota identifikovaných aktív právnických osôb, ktoré definitívne zbankrotovali, vyskočila až na 690 miliónov eur. Číslo je približne dvaapolkrát vyššie ako v roku 2021. No stále predstavuje len 2,6 promile aktív všetkých nefinančných firiem, ktoré zverejnili závierky za účtovný rok 2021.

Skoro polovica skrachovaných spoločností nemala žiadny majetok alebo ich aktíva neprevýšili ani 100-tisíc eur. Až 70% hodnoty aktív lanských úpadcov pripadá len na 10 najväčších dlžníkov. Dominuje medzi nimi akciovka Zachem, ktorej bankrot navrhol ešte v januári 2021 konkurzný správca firmy Chemko Strážske. S tou sa Zachem roky súdi, pričom gro jeho aktív predstavujú „práva zo súdnych sporov“.

Identifikovaný čistý obrat úpadcov, ktorí vlani skrachovali, presahuje 429 miliónov eur. Sú to približne dve promile známych tržieb nefinančných spoločností za rok 2021. Bezmála polovica z obratu úpadcov pripadá na bratislavského veľkoobchodníka s elektrinou LE Trading, ktorý sa v roku 2021, napriek zdvojnásobeniu obchodnej marže, prepadol do rekordnej straty (-63 mil. EUR).

Vo vlastnom kapitáli tejto spoločnosti bez zamestnancov, ktorej koneční užívatelia výhod sú štatutári jej zahraničných akcionárov (Svetislav Bulatovic zo Srbska a Matteo Ballarin z Talianska), tak v súčasnosti zíva diera za bezmála 55 miliónov eur. To vysvetľuje, prečo záporné vlastné imanie lanských úpadcov dosahuje skoro 90 miliónov eur. V kapitálovej výbave všetkých nefinančných spoločností, ktorá dohromady prevyšuje sto miliárd eur, je to však iba kvapka v mori.

Vianočné upratovanie u daniarov

Vlani zbankrotované subjekty zamestnávali zhruba 1 850 ľudí. O viac než tri stovky menej ako úpadcovia, ktorí skrachovali v roku 2021. Všetky tri uplynulé pandemické roky však dramaticky zaostávajú za rekordom z roku 2019, keď koncom leta padol stredne veľký maloobchodný reťazec Kačka (pôvodne CBA Slovakia), ktorý samotný zamestnával približne 2 300 pracovníkov.

Najväčší zamestnávateľ medzi lanskými úpadcami je odevný podnik Zornica Banko Fashion. Desaťročia šil košele, blúzky a spodnú bielizeň a v závode v Bánovciach nad Bebravou zamestnával približne tri stovky pracovníkov. V nepriaznivej finančnej situácii sa ocitol už pred pandémiou, ktorá mu pomohla len nakrátko, keď sa preorientoval na výrobu antibakteriálnych rúšok. O polovicu menší zamestnávateľ je rožňavská eng power, ktorá montovala a opravovala technologické celky. Popri zahraničných zákazkách sa orientovala aj na štátnu Tepláreň Košice, od ktorej za vlády Smeru-SD získavala atraktívne objednávky.

Až polovica firiem, ktoré v roku 2022 skrachovali, nezamestnávala nikoho. Častokrát ide o prázdne, roky neaktívne eseročky, bez majetku, ktoré sa do bankrotu poslali sami, alebo ich doň dotlačili daňové úrady. Vlaňajší úpadcovia dlhujú verejnému sektoru vyše 100 miliónov eur, čo je o polovicu viac ako v roku 2021. Približne 92% z toho pripadá na daňové nedoplatky, zvyšok na záväzky dlžníkov voči Sociálnej poisťovni či niektorej z troch zdravotných poisťovní.

Vyše polovice daňových nedoplatkov riešila Finančná správa v posledných dvoch mesiacoch minulého roka, keď do konkurzu poslala najviac dlžníkov a keď tie najhoršie vymáhateľné nedoplatky postupuje na štátnu agentúru Slovenská konsolidačná. Týmto presunom dubióznych pohľadávok však verejnosť stráca prehľad o daňových delikventoch. Prísľub z prostredia ministerstva financií, že agentúra vytvorí verejne dostupný register jej dlžníkov, sa, bohužiaľ, doteraz nenaplnil.

Najväčším daňovým dlžníkom roka 2022 je prešovská akciovka Venas, ktorá kedysi lisovala olejnaté semená a vyrábala repkový, sójový alebo slnečnicový olej. Na jar 2014 celú výrobu predala personálne prepojenej spoločnosti Greenerg, ktorá napokon tiež skončila v úpadku. Druhým najväčším daňovým hriešnikom je eseročka SioTech Global. Tú v minulosti ovládal známy lučenecký architekt, ktorému sa v nej rozplynul sen o unikátnej silikátovej zóne v okolí jeho okresného mesta.

Úpadok desaťročia

V čínskom zverokruhu sa znamenia menia každý rok, no v slovenskom „insolvenčnom horoskope“ vládne už tri roky znamenie Arcy. Ide o finančnú skupinu zastrešenú akciovkou Arca Investments, ktorej koneční užívatelia výhod sú slovenskí podnikatelia Rastislav Velič a Peter Krištofovič a ktorá bola podkapitalizovaná a hlboko zadlžená už pred pandémiou.

Holding financoval desiatky prepojených subjektov z rôznych odvetví. Viaceré o súdnu záštitu požiadali ešte v roku 2020, keď vznikol nový inštitút tzv. dočasnej ochrany pred veriteľmi. Od mája 2020 ho využilo bezmála 370 podnikateľov, ktorí sa tak vyhli bezprostrednému útoku veriteľov a možnému bankrotu. Od januára 2021 sa pravidlá poskytovania dočasnej ochrany sprísnili. A tak krátkodobý „azyl“ pred veriteľmi získalo iba 13 firiem. A vlani ani jedna.

V roku 2021 skončila v reštrukturalizácii kľúčová dcéra skupiny Arca Capital Slovakia. A do reorganizácie smerovala aj matka. Ale v Česku, kde má pri splácaní svojich miliardových korunových dlhov komfortnejšiu pozíciu. Jej reštrukturalizácia sa vlani v lete začala napokon aj doma. Spolu s ňou padlo do reštrukturalizácie ďalších šesť prepojených firiem, ktoré vo finále skončili v konkurze. A ďalší poltucet putoval do konkurzu priamo.

Podľa individuálnej účtovnej závierky za rok 2021, Arca Investments evidovala záporné vlastné imanie za takmer -436 miliónov eur a z aktív v čistej účtovnej hodnote zhruba 362 miliónov eur tvoril 99% dlhodobý finančný majetok, teda hlavne podiely a pôžičky prepojeným účtovným jednotkám. Už tieto individuálne dáta stačia na označenie „úpadok desaťročia“, do ktorého musíme zahrnúť i dcéry, hlavne z realitného alebo energetického sektora (bioplynové stanice, úverujúci Silverside či Nova Real Estate Finance a Locus Plus).

Malé konkurzy naberajú na váhe

Nárast počtu zbankrotovaných firiem v ostatných dvoch rokoch nesúvisí len s útlmom v roku 2020, ktorý nastal v dôsledku poskytovania krátkodobej dočasnej ochrany, ale aj s novelizáciou insolvenčnej legislatívy. Tá od 1.1.2021 zmenila pravidlá konkurzov pre podnikateľské subjekty s majetkom a záväzkami do milióna eur. Počet tzv. malých konkurzov tak  predvlani vyskočil na 68, čo bola štvrtina všetkých bankrotov.

No a vlani už spoločností, ktoré skončili v malom konkurze, bolo skoro 100, čo je viac ako tretina všetkých bankrotov. Malí úpadcovia zamestnávajú cez dve stovky pracovníkov. Ich aktíva prevyšujú 10 miliónov eur a čistý obrat sa pohybuje okolo 12,5 milióna eur. V kapitáli premrhali 3,7 milióna eur a verejným financiám dlžia dovedna 1,6 milióna eur. Ako vidno, vo všetkých parametroch sú to nízke percentá z agregátov, ktoré sa týkajú všetkých konkurzov za celý uplynulý rok.

Trvá to dlhšie

V roku 2021 ubehlo od podania návrhu na malý konkurz po jeho vyhlásenie 26 dní. Vlani to súdom trvalo o deň viac. Pri „veľkých“ konkurzoch je rozdiel výraznejší. Predvlani od začiatku konkurzného konania po vyhlásenie konkurzu (bez konaní, kde došlo k premene reštrukturalizácie na konkurz) uplynulo 98 dní a po očistení o dva extrémne prípady, kde to súdom trvalo vyše roka, sa lehota skráti na rovných 90 dní. Vlani trvalo úspešné konkurzné konanie až 112 dní, no po korekcii o šesť excesov to bolo „len“ 94 dní.

Podľa počtu vedených konkurzov aj hodnoty aktív a obratu úpadcov patrili vlani k najviac exponovaným sudcom Róbert Zsiga z Okresného súdu Košice 1 a bratislavské sudkyne Zuzana Hlistová, Lenka Čadanová a Daniela Bednáriková. Na Okresnom súde Bratislava 1 tak za pár rokov došlo k úplnej personálnej obmene. Stačí si len spomenúť na predvlaňajšiu správu FinStatu, podľa ktorej boli ešte v roku 2018 najvyťaženejší dvaja bratislavskí konkurzní sudcovia: Katarína Bartalská, ktorú obvinili z korupcie, a z talára vyzliekli tiež Vladimíra Sklenku, ktorý potom spolupracoval s políciou ako svedok vypovedajúci proti kolegom sudcom i právoplatne odsúdenému zmenkovému podvodníkovi Mariánovi Kočnerovi.

Zoznam konkurzných správcov, ktorým bol vlani pridelený aspoň 1 konkurz, obsahuje skoro dve stovky mien, najmä fyzických osôb. Najvyšší počet konkurzov však „obhospodarujú“ komanditné spoločnosti I&R Konkurzy a reštrukturalizácie, k.s. a Insolvency, k.s. Konkurzy s najväčšou hodnotou majetku zasa spravuje LawService Recovery, k.s. (LE Trading), respektíve právnici Ingrid Kovalčuková (Zachem) a Vojtech Agner (Nova Real Estate Finance zo skupiny Arca).

Už 70% konkurzov navrhli úpadcovia

Konkurzná dynamika bola v jednotlivých regiónoch odlišná. Zatiaľ čo zastúpenie úpadcov z Bratislavského kraja stúplo dramaticky na skoro 40%, v porovnateľnom rozsahu klesol podiel krachujúcich firiem sídliacich v Nitrianskom i Banskobystrickom kraji. To je čo do počtu úpadkov. Z hľadiska zamestnanosti sekundovali hlavnému mestu úpadcovia z Trenčianskeho kraja (Zornica), z hľadiska hodnoty majetku a čistého obratu firmy z Košického kraja a podľa záväzkov k verejnému sektoru dlžníci z Prešovského kraja.

Firmy zamerané na obchod a stavebníctvo v štatistike podľa počtu konkurzov i verejných dlhov vedú, ale zvyšok pelotónu je odvetvovo čoraz pestrejší. V zamestnanosti sa vlani do popredia dostali napríklad odevné a potravinárske firmy (napríklad menší spracovateľ mäsa Vijofel Fit – Meat), alebo spoločnosti podnikajúce v segmente HORECA a v pôdohospodárstve. V majetku zasa obchodu konkurovali firmy z energetického a realitného biznisu.

Medzi navrhovateľmi konkurzov dlhodobo prevládajú samotní dlžníci (vrátane likvidátorov). Ich podiel sa v roku 2020 zvýšil až o 17 percentných bodov, predvlani o ďalšie tri percentné body a vlani o poldruha bodu, čím presiahol 70%. Ďalší najvýznamnejší navrhovatelia sú daňové úrady, ktoré vlani iniciovali už vyše 17% konkurzov týkajúcich sa úpadcov, ktorí na daniach a odvodoch dlžili takmer 80 miliónov eur. Je pravda, že postupne klesá aktivita nefinančných veriteľov, ktorí vlani navrhli len 10% konkurzov. No podľa počtu zamestnancov úpadcov, ktorých poslali do bankrotu, sú druhí najvplyvnejší po samotných dlžníkoch. Nuž a podľa aktív zbankrotovaných dlžníkov dokonca dominujú s bezmála dvojtretinovým podielom.

Insitná reštrukturalizácia

Pred rokmi povoľovali konkurzné súdy desiatky reštrukturalizácií ročne. Tento inštitút sa však nezriedka zneužíval. Preto štát novelou konkurzného zákona na konci roka 2016 sprísnil jej podmienky, v dôsledku čoho sa počty reštrukturalizácií v nasledujúcich rokoch prudko prepadli. V roku 2019 dosiahli historicky najnižšiu úroveň (iba 13 insolvencií).

V ostatných troch rokoch však došlo k ich postupnému oživovaniu. Vlani súdy povolili 26 reštrukturalizácií, skoro tri štvrtiny z toho v prvom polroku. Lanskí úpadcovia v reštrukturalizácii zamestnávajú bezmála 1 200 ľudí, o tretinu menej ako predvlani. Hospodária s majetkom za vyše 476 miliónov eur, čo je skoro o tretinu viac, ako dosahovali aktíva spoločností, ktorým súdy povolili reštrukturalizáciu v roku 2021. Viac ako 80% pripadá na holding Arca Investments, respektíve s ňou prepojené subjekty, z ktorých drvivá väčšina skončila napokon v konkurze.

K najvýznamnejším zamestnávateľom, ktorým súdy povolili reštrukturalizáciu, patrí trenčianska stavebná firma Protron (165 pracovníkov), elektrotechnická spoločnosť SEZ Krompachy (350 zamestnancov), ale predovšetkým Dedoles, známy kráľ internetového predaja, ktorý sa orientuje najmä na pestrofarebnú módu s insitnými motívmi.

Grandiózna ofenzíva Dedolesa na slovenskom trhu v prvom pandemickom roku podporovaná kobercovým marketingovým náletom s chytľavou televíznou reklamou s tancujúcimi škrečkami znamenala nárast tržieb z 15 miliónov na takmer 50 miliónov eur. A predvlani obrat skoro zdvojnásobil, no zároveň sa prepadol do straty a priznal, že „to prepálil“.

Počet zamestnancov viac než strojnásobil na 453 ľudí (priemer), pričom na konci roka 2021 dával Dedoles prácu dokonca viac než siedmim stovkám ľudí. Dnes za nich dlhuje Sociálnej poisťovni bezmála 450-tisíc eur. Vyššie odvodové záväzky má už len Konzeko, ktoré zhodnocuje odpadové oleje a ktoré sa v minulosti objavilo v kauze Olejári, a hlavne Protron (vyše 777 miliónov eur).

Pavol Suďa
Pavol Suďa Hlavný analytik
pavol.suda@finstat.sk