Vysoké ceny energií, ohrozenie slovenskej výroby či dotácie pre domácnosti, malé i veľké podniky – to všetko sú témy, ktoré v médiách rezonujú už niekoľko mesiacov. V súvislosti s dotáciami pre energeticky náročné podniky sa vynorilo hneď niekoľko otázok. Je vôbec potrebné dotovať tieto podniky? Nepatria práve oni k najziskovejším slovenským podnikom? A naopak – budú dotácie dostatočné na to, aby naše podniky ostali konkurencie čschopné? Neprišla pomoc od vlády neskoro? Aké boli ohlasy na túto podporu v médiách? A ako je táto podpora vnímaná na sociálnych sieťach? Analytici spoločností FinStat a Newton Media sa pokúsili odpovedať na niektoré z týchto otázok.
Ešte na začiatku lanského novembra nebolo jasné, či vláda poskytne energeticky náročným podnikom nejakú podporu. Podniky ako Slovalco, OFZ či Duslo Šaľa museli pre vysoké ceny energií obmedzovať prevádzku. Kompenzácií sa dočkali až 7. novembra, keď tripartita odobrila rozdelenie 40 miliónov eur medzi približne 120 energeticky najviac náročných veľkých podnikov.
Na adresu ohlásenej pomoci sa v médiách objavil rovnaký objem pozitívnych ako aj negatívnych článkov. Pozitívne ladené výstupy obsahovali vyjadrenia politikov, ktorí zdôraznili pomoc pre podniky a ich viac ako 50-tisíc zamestnancov a zároveň ocenili korektný a vecný dialóg s veľkými firmami. Negatívne naopak obsahovali kritiku, napr. P. Pellegriniho, generálneho riaditeľa OFZ B. Klocka či Asociácie vodárenských spoločností. Pomoc je podľa nich nedostatočná, nižšia než v okolitých štátoch a neadresovaná všetkým, ktorí to potrebujú.
Táto podpora sa vo väčšine prípadov (50,7 %) v rámci diskusií na sociálnych sieťach nestretla s pochopením. Názory by sa dali rozdeliť do piatich kategórií. Viac ako 33 % komentujúcim neprekážala podpora firiem, ale predovšetkým absentujúca podpora domácností, rodín, seniorov či malých firiem. Ďalšia časť diskutujúcich (20,3 %) pomoc považovala za zbytočnú. Podľa nich sa totiž na pomoci len „nabalia“ veľké firmy. Takmer 19 % komentujúcich vyjadrilo nedôveru, že vláda vyplatí ohlásenú podporu. Tieto sľuby považujú za falošné a nedôveryhodné. Necelých 15 % komentujúcich pokladalo ohlásenú pomoc za nedostatočnú. Uvítali by radšej systémové riešenie platné aj v nasledujúcich rokoch. Posledná kategória komentujúcich (12,2 %) kritizovala, že pomoc pre veľké podniky bude zaplatená z peňazí daňových poplatníkov. Na druhej strane, našla sa aj viac ako tretina (33,3 %) komentujúcich, ktorá vládu za toto opatrenie pochválila. Vyzdvihli, že súčasná vláda na rozdiel od tých predošlých, peniaze nerozkradla, ale snaží sa nimi podporiť podniky.
Železiarne získali najvyššie dotácie a rozprúdili najväčšiu diskusiu
Bezmála 70 % celého dotačného balíka sa týka desiatich spoločností, ktoré podnikajú najmä v hutníckej výrobe, vo výrobe celulózy a papiera a v produkcii cementu. A až 30 % celkovej subvencie, teda skoro 12 miliónov eur, pripadlo na samotné košické železiarne. Ich hrubý zisk pritom v roku 2021, keď ťažili z masívneho boomu na trhu s oceľou, presiahol 821 miliónov eur. Bol to suverénne najvyšší profit zo všetkých obchodných spoločností podnikajúcich na Slovensku.
A za minulý rok, napriek ochladeniu trhovej situácie v druhom polroku, U.S. Steel vykáže zisk pred zdanením nad 400 miliónmi eur. Čo bude tretí najlepší rok podniku za uplynulých 15 účtovných období. Od roku 2008 pritom zarobil na Slovensku po zaplatení daní z príjmov približne 1,8 miliardy eur. Bolo teda z čoho vytvoriť rezervy. Na sociálnych sieťach diskutujúcim neušlo, že U. S. Steel patrí medzi najväčších platcov dane, že obmedzil výrobu a že vraj nedodržiava embargo na ruské produkty. Železiarne kritizovalo 22 % diskutujúcich za to, že majú amerických majiteľov. Podľa niektorých by bolo dobré železiarne zoštátniť, aby všetky zisky ostávali na Slovensku.
Košické železiarne pritom nie sú jediná hutnícka fabrika, ktorej štát kompenzoval zvýšené náklady na elektrickú energiu. V top desiatke sú ďalšie tri metalurgické podniky a v prvej päťdesiatke je ich celý tucet (43 %). Nechýbajú medzi nimi ani Železiarne Podbrezová, ktoré si v médiách pochvaľovali, že si dokázali zabezpečiť elektrinu na roky dopredu, pričom za rok 2022 čakajú dokonca rekordný profit. Samotný riaditeľ Železiarní Podbrezová V. Soták pritom dotácie od štátu nepovažuje za dostatočné a volá po celoeurópskom riešení. Na sociálnych sieťach si Soták vyslúžil vlnu obdivu, keď oznámil, že svojim zamestnancom aj napriek krízovým časom dvihne mzdy a dá im odmeny. Mnoho komentujúcich ho nazývalo „skúseným manažérom“ či „správnym chlapom“. Naopak, 23 % diskutujúcich ho zase kritizovalo za to, že počas vlády R. Fica dostal štátne dotácie a že samotné železiarne získal počas privatizácie za pár korún.
Profitovali aj celulózky, cementárne a sklárne
Nepomer výšky poskytnutých kompenzácií k celkovému čistému zisku podporených veľkých podnikov je v hutníckej výrobe najmarkantnejší. Ale aj ďalšie odvetvia zarábali v naposledy reportovanom roku 2021 dosť na to, aby si dokázali našetriť na horšie časy. Reč je hlavne o priemysle stavebných hmôt, kde sa to týka výrobcu cementu Danucem, či stavbárov Carmeuse a Knauf Insulation, alebo o ikonách drevárskeho biznisu, ako najväčší tunajší piliar Rettenmeier Tatra Timber či zvolenský výrobca dosiek Kronospan, ktorý si vlani zaknihoval tretí najlepší čistý profit za celú uplynulú dekádu.
Medzi desať energeticky náročných podnikov, ktoré získali najvyššie kompenzácie patrí aj Duslo Šaľa. Babišovo vlastníctvo, miliónové dotácie za vlády R. Fica a súčasné kompenzácie – to všetko, sa rozoberalo na sociálnych sieťach. Hlavnou témou však bolo obmedzenie výroby Dusla aj napriek tomuto finančnému pozadiu. Sklárne Johns Manville v rámci dotácii získali takmer 900-tisícovú podporu. Diskutujúci ale radšej rozoberali náročné pracovné podmienky v sklárni, nízke platy a amerických majiteľov. Hlohovecké oceliarne Bekaert sa v diskusiách spomínali len v súvislosti s rekonštrukciou mosta v Hlohovci.
Zisky ružomberským papierňam síce od pandémie výrazne poklesli, no roky pred ňou si Mondi SCP každoročne zaknihovával profit vo vysokých desiatkach miliónov eur. Aj napriek tomu, Mondi SCP získala druhú najvyššiu sumu zo 40 miliónového dotačného balíka od štátu. Dotácie však neboli to, čo by diskutujúcim na sociálnych sieťach prekážalo. Spoločnosti Mondi skôr vyčítali juhoafrické vlastníctvo a znečisťovanie ovzdušia. Na rozdiel od Mondi SCP, výrobcom papierovej hygieny sa dlhodobo nedarí. Svetlou výnimkou je trhová jednotka gemerská Essity Slovakia, ktorá si za ostatných desať rokov (do roku 2021) zarobila na Slovensku bezmála 144 miliónov eur.
Tento článok vznikol v spolupráci s Newton Media.
