Naše články Február 2022

Insolvencie 2021: Návrat do normálu

Najvýznamnejším úpadkom vlaňajška je prebiehajúca reštrukturalizácia finančnej skupiny Arca a insolvencie viacerých jej dcérskych spoločností z energetického biznisu.

Konkurzné súdy vyhlásili v roku 2021 konkurz na majetok 266 právnických osôb. Je to síce najvyšší počet od roku 2015, ale porovnateľný s bankrotmi v predpandemickom období. Vyplýva to z údajov v Registri úpadcov, ktorý spravuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Ten čerpá dáta z obchodných vestníkov a interného súdneho systému, ktoré napĺňajú jednotlivé insolvenčné súdy.

Hodnota identifikovaných aktív zbankrotovaných právnických osôb presiahla 280 miliónov eur, čo je číslo zhruba o štvrtinu vyššie ako v roku 2020. Pre porovnanie, zodpovedá čistej hodnote majetku, s ktorým na Slovensku podniká Faurecia Automotive, jeden z najväčších subdodávateľov tunajších automobiliek.

Vlani zbankrotované subjekty zamestnávali zhruba 2 200 ľudí, teda o tri stovky viac ako úpadcovia, ktorí skrachovali v roku 2020. No je to menej ako počet zamestnancov samotného maloobchodného reťazca Kačka, ktorý padol v lete 2019 a ktorý na vrchole, v závere roka 2018, zamestnával bezmála 2 300 ľudí.

Razantný nástup malých konkurzov

V predchádzajúcom roku 2020 zbankrotovalo „len“ 165 právnických osôb, čo bolo desaťročné minimum. K útlmu vtedy významne prispel nový inštitút dočasnej ochrany pred veriteľmi, ktorý od mája 2020 využilo skoro 370 podnikateľov. Od začiatku roka 2021 sa pravidlá poskytovania dočasnej ochrany sprísnili. A tak tento krátkodobý „azyl“ pred veriteľmi získalo iba 13 firiem, z ktorých jedenástim ochrana skončila uplynutím lehoty a dvom na základe rozhodnutia súdov.

Vlaňajšie štatistiky zároveň potvrdzujú, že využitím dočasnej ochrany v roku 2020 viacerí dlžníci iba oddiali konkurz alebo reštrukturalizáciu. Typickým príkladom sú viaceré spoločnosti z podkapitalizovanej finančnej skupiny Arca. To, že v roku 2021 dôjde k zintenzívneniu konkurznej aktivity, naznačoval aj výrazný nárast začatých konkurzných konaní na prelome roka 2020 a 2021. Naopak, trendová zložka mesačných štatistík v druhej polovici vlaňajška predznamenáva jej spomalenie.

Výrazný vlaňajší nárast počtu zbankrotovaných firiem súvisí aj s novelizáciou insolvenčnej legislatívy, ktorá od 1.1.2021 zásadne zmenila pravidlá konkurzov pre podnikateľské subjekty s majetkom a záväzkami do jedného milióna eur. Počet tzv. malých konkurzov vlani vyskočil na 68, čo je jedna štvrtina všetkých minuloročných bankrotov. Celkové aktíva úpadcov, ktorí vstúpili vlani do malého konkurzu, dosiahli päť miliónov eur a ich úhrnný čistý obrat takmer 13 miliónov eur.

Viac ako dve tretiny konkurzov navrhli úpadcovia

Konkurzná dynamika bola v jednotlivých regiónoch odlišná. Zatiaľ čo zastúpenie úpadcov z Trnavského, Prešovského a najmä Košického kraja kleslo vlani medziročne o štyri až sedem percentných bodov, podiel skrachovaných právnických osôb sídliacich v Bratislavskom alebo Žilinskom kraji poskočil o viac než šesť percentných bodov.

Zastúpenie malo a veľkoobchodníkov, ktorí v konkurzných štatistikách štandardne dominujú, vlani stúplo najviac zo všetkých odvetví. Až o šesť percentných bodov. Pandémia dramaticky zasiahla aj podnikateľov v reštauračnom biznise a cestovnom ruchu. Preto neprekvapí, že ich podiel na celkovom počte konkurzov poskočil o päť percentných bodov. Naopak, zastúpenie úpadcov v stavebníctve, službách a v preprave sa medziročne zmenilo len minimálne.

Medzi navrhovateľmi konkurzov dlhodobo prevládajú samotní dlžníci (vrátane likvidátorov, insolvenčných správcov). Ich podiel sa v roku 2020 zvýšil až o 17 percentných bodov a vlani o ďalšie tri percentné body. Úpadcovia tak iniciujú už viac ako dve tretiny konkurzov. Za nimi figurujú daňové úrady, ktoré v roku 2020 dramaticky utlmili svoju aktivitu, no vlani počet návrhov zvýšili o polovicu. Stále však boli menej aktívne než nefinanční veritelia, čo sú najmä dodávatelia a zamestnanci právnických osôb v úpadku.

Pri konkurzoch vyhlásených v roku 2021 ubehlo od začiatku konkurzného konania po samotný bankrot v priemere 100 dní. Medziročne sa rozdiel zhoršil o tri dni a vrátil sa na priemer roka 2019. Keby sa štatistiky za uplynulé roky očistili o zopár extrémnych prípadov neúmerne sa preťahujúcich konkurzných konaní, vlaňajší časový úsek od začiatku konania po konkurz by predstavoval 90 dní. Rovnako ako v roku 2020.

Hodorovského stopy vo farmabizbise

Najväčším úpadcom roka 2021 podľa aktív aj obratu bola bansko-bystrická firma Transmedic Slovakia, ktorá patrila do desiatky najväčších veľkodistribútorov s farmaceutickým tovarom v SR. FinStat o nej písal v januárových Konkurzných novinkách, keď ako prvý upozornil na skutočnosť, že sa v jej úpadku angažujú ľudia blízki veľkopodnikateľovi Františkovi Hodorovskému.

Jedným z nich bol Milan Kalman. Ten ovláda tri eseročky Arbonex, Slovfarminvest a Coimpex, ktoré podľa portálu Aktuality.sk patria k najvýznamnejším dlžníkom farmadistribučky. Tá dve z nich poslala vlani v lete do konkurzu. Arbonex si konkurz navrhol ešte v roku 2019. Ďalšia osoba, ktorá sa objavila aj v akcionárskej štruktúre Transmedicu, je Milan Vrúbel. Pred dvoma rokmi sa stal konečným užívateľom výhod Unipharmy, druhej najväčšej veľkodistribučnej spoločnosti s farmaceutickým tovarom v SR.

Na akvizíciu väčšinového podielu mu požičal práve F. Hodorovský, ktorý je tak faktická ovládajúca osoba Unipharmy, hoci médiám tvrdí, že je iba v pozícii finančného veriteľa. S M. Vrúbelom ho spájalo spoločné podnikanie vo viacerých česko-slovenských spoločnostiach, ktoré sa angažujú najmä v hotelovom biznise či prevádzke akvaparkov.

Vlani skrachovalo viacero spoločností, ktoré vlastnia známe mená z biznisu či politiky. Napríklad Carbon Františka Zvrškovca, CO.BE.R. Diega Rodu, Chemstroj Mária Hoffmanna, Slomik Lászlóa Sólymosa, bývalého ministra životného prostredia a štatutára politickej strany Most-Híd, Eterbase oligarchu Jozefa Brhela, ktorý je obvinený z páchania závažnej trestnej činnosti ekonomického charakteru, či Lesoenviro, ktorá skrachovala po tom, čo so stratou predala nehnuteľnosti, ktoré využíval Ján Slota, bývalý primátor Žiliny a ex-šéf Slovenskej národnej strany.

V reštrukturalizácii skončila Danubian Biogas, ktorá sa zaoberá výrobou elektriny a ktorú ovláda Tomáš Malatinský, minister hospodárstva v druhej vláde Roberta Fica. Ale aj Aqua Energy Gyňov, ktorá na rieke Hornád prevádzkuje malú vodnú elektráreň. Jej konečnými užívateľmi výhod sú Tomáš Kukučka a Vlastimil Majerčák z ESIN Group.

MinFin na ťahu

Aktivita daňových úradov sa vlani medziročne mierne zvýšila. Kým v roku 2020 poslali do konkurzu firmy, ktoré na daniach a odvodoch dlžili štátu zhruba 50 miliónov eur, vlani si posvietili na úpadcov s celkovými dlhmi za vyše 66 miliónov eur. No stále je to ďaleko za rokom 2019, keď daniari navrhli konkurz úpadcom, ktorí štátu dlhovali 150 miliónov eur.

Podstatne väčší objem daňových dlhov však každoročne zanikne tak, že daniari rezignujú na ich vymáhanie. Finančná správa vlani odpísala daňové dlhy za viac ako 482 miliónov eur, z toho vyše 45% pre zánik daňového subjektu a približne 53% po postúpení na Slovenskú konsolidačnú, štátnu agentúru ovládanú rezortom financií, ktorá vymáha dubiózne pohľadávky verejného sektora.

Obvykle sa jej však darí vymôcť maximálne pár percent pôvodnej istiny. Postúpením navyše daňové nedoplatky vypadnú z verejnej evidencie Finančnej správy, no konsolidačná agentúra už o nich verejnosť informovať nemôže. Jej vedenie však pripravilo novelu daňového poriadku, ktorá by umožnila vznik otvoreného registra. Tým by o pohľadávkach informovala verejnosť podobne ako finančná správa. Legislatívna loptička je teraz na strane ministerstva financií.

Najväčším daňovým delikventom roka 2021 je bratislavská eseročka REDbird, ktorú od decembra 2015 ovláda biely kôň z Rumunska. Tá sa v rokoch 2016 a 2017 zlúčila s viac ako 120 spoločnosťami z celého Slovenska. Prvé väčšie nedoplatky jej daniari vyrubili už v januári 2017. No do konkurzu ju poslala až Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Tá si uplatňuje pohľadávku voči spoločnosti Savard, ktorá sa s REDBird zlúčila vo februári 2016 a ktorej PPA poskytla ešte v roku 2010 nenávratný finančný príspevok.

Kráľovná lanských úpadkov

Pred rokmi povoľovali konkurzné súdy desiatky reštrukturalizácií ročne. Tento inštitút sa však nezriedka zneužíval. Preto štát novelou konkurzného zákona na konci roka 2016 sprísnil jej podmienky, v dôsledku čoho sa počty reštrukturalizácií v nasledujúcich rokoch prudko prepadli. V roku 2019 dosiahli historicky najnižšiu úroveň (iba 13 insolvencií).

V nasledujúcich dvoch rokoch však došlo k ich miernemu oživeniu. Vlani súdy povolili 24 reštrukturalizácií, dve tretiny z toho v prvom polroku. Lanskí úpadcovia v reštrukturalizácii zamestnávajú približne 1 850 ľudí a hospodária s majetkom za zhruba 365 miliónov eur. Z toho viac ako polovica pripadá na spoločnosť Arca Capital Slovakia. Tá patrí do česko-slovenskej finančnej skupiny Arca Investments, ktorej konečnými užívateľmi výhod sú slovenskí podnikatelia Rastislav Velič a Peter Krištofovič.

Viaceré spoločnosti zo skupiny využili ešte v roku 2020 dočasnú ochranu, ktorou sa chceli vyhnúť hroziacim insolvenciám. Arce Capital však súdy ochranu vlani v januári zrušili a v apríli jej povolili reštrukturalizáciu. V úpadku skončilo i viacero dcérskych spoločností, najmä z odvetvia výroby elektrickej energie (Agroservis-Služby, Lexus, Solar Ketron, Bioplyn Horovce 2, Bioplyn Hont a v januári 2022 aj Bioplyn Horovce 3).

Do reštrukturalizácie šla aj zastrešujúca akciovka Arca Investments. No v ČR, kde má pri splácaní svojich miliardových korunových dlhov komfortnejšiu pozíciu. Mestský súd v Prahe jej povolil reorganizáciu na konci októbra. V rovnakom čase spoločnosť požiadala o reštrukturalizáciu aj na Slovensku. V januári 2022 slovenské súdy reštrukturalizačné konanie odštartovali. Skupina ku koncu roka 2020 evidovala záväzky za zhruba 700 miliónov eur (individuálna účtovná závierka), vlastné imanie sa prepadlo z +21 miliónov eur na takmer -340 miliónov eur.

Najväčšími zamestnávateľmi medzi reštrukturalizovanými firmami sú košická dcéra španielskeho koncernu Jobelsa, ktorý automobilkám dodáva interiérové prvky pre motorové vozidlá, lučenecká nábytkárska firma D&J Design, subdodávateľ obchodnej siete IKEA, trenčianska logistická firma B.T. Transport, ktorá si koncom roka 2020 oddialila insolvenciu využitím dočasnej ochrany, alebo slovenská dcéra brazílskej skupiny CRW, ktorá v závode v Spišskej Novej Vsi vyrába plastové komponenty pre automobilový priemysel. Bratislavský poskytovateľ hazardných hier AG Play reštrukturalizáciu neustál a vlani v máji mu ju súd premenil na konkurz.

Pavol Suďa
Pavol Suďa Hlavný analytik
pavol.suda@finstat.sk