Analýzy Jún 2022

Sankčné zoznamy: Ako na ne?

Zatiaľ, čo český Finanční analytický úřad už zmrazil majetok viacerých subjektov prepojených na Kremeľ, príslušné slovenské štátne orgány sa len chystajú analyzovať svoje povinnosti v oblasti medzinárodných sankcií.

Značné oživenie záujmu politikov, médií i podnikateľskej verejnosti o tému medzinárodných sankcií priniesla ruská invázia na Ukrajinu. Celý západný blok vyspelých demokratických krajín viedla k dramatickému rozšíreniu sankčných zoznamov o vplyvných politikov, úradníkov, dôstojníkov či oligarchov, ktorí sú prepojení na kremeľské kruhy.

Štátne autority zmrazujú ich majetky (lode, podniky, akcie, bankové účty). Diskutuje sa aj o tom, ako zaistené aktíva skonfiškovať a využiť napríklad na financovanie obnovy ničenej ukrajinskej infraštruktúry. Počet sankcionovaných osôb na sankčnom zozname EÚ, ktorý je záväzný aj pre slovenské subjekty, sa v priebehu uplynulých troch mesiacov zväčšil zhruba o polovicu.

Kto, čo, kedy a komu?

Problematiku medzinárodných sankcií riešia na Slovensku dva zákony: Zákon č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „Zákon o AML„) a Zákon č. 289/2016 Z.z. o vykonávaní medzinárodných sankcií (ďalej len „Sankčný zákon„).

Štát od povinných osôb (definovaných v §5 Zákona o AML) vyžaduje, aby v rámci takzvanej základnej starostlivosti zisťovali, či ich klient alebo konečný užívateľ výhod klienta (napríklad skutočný majiteľ obchodnej spoločnosti alebo osoba ovládajúca nadáciu či neziskovú organizáciu) je politicky exponovaná alebo sankcionovaná osoba (§10 ods. 1d).

Povinné osoby musia nahlasovať tzv. neobvyklé obchodné operácie (§4). FinStat ich bližšie vysvetľuje v článku S bojom proti praniu špinavých peňazí môže pomôcť každý podnikateľ, ktorý sa venuje najmä téme politicky exponovaných osôb.

V súvislosti s medzinárodnými sankciami Zákon o AML v §4, odseku 2l a 2m, však upresňuje, že pod neobvyklou obchodnou operáciou sa majú na mysli aj také obchody, do ktorých sú zapojené sankcionované osoby alebo ktorých predmetom je vec či služba, na ktorú sa medzinárodné sankcie vzťahujú. EÚ tak postihuje nielen konkrétne fyzické a právnické osoby (tzv. individuálne sankcie), ktorým obvykle zmrazuje ich majetok, ale aj obchody s konkrétnymi komoditami, tovarmi či technológiami (tzv. sektorové sankcie).

Neobvyklé obchodné operácie nahlasujú povinné osoby Finančnej spravodajskej jednotke, ktorá funguje priamo pod policajným prezidentom. Identifikovaný majetok spadajúci pod sankcie EÚ či porušovanie sankčných pravidiel však môže európskym úradníkom nahlásiť ktokoľvek. Únia má na to vytvorený elektronický formulár, ktorý nahlasovateľom nekalej činnosti, tzv. whistleblowerom, zaručuje úplnú anonymitu.

FinStat agreguje zoznamy sankcionovaných osôb

Slovenské povinné osoby si musia overovať klientov hlavne v zoznamoch sankcionovaných osôb, ktoré vydáva EÚ. Ak však obchodujú aj v iných vyspelých jurisdikciách mimo EÚ alebo majú zmluvný vzťah s obchodným partnerom, ktorý sídli mimo EÚ a jeho povinnosť preveriť klientov v iných sankčných zoznamoch sa zmluvne prenáša na slovenskú povinnú osobu, tá musí pracovať i so sankčnými listami napríklad z USA, Veľkej Británie, Kanady či Švajčiarska.

Aj niektoré členské krajiny EÚ majú vlastné národné zoznamy (Holandsko alebo Francúzsko), presahujúce záber Sankčnej mapy EÚ. Ktoré verejné inštitúcie zostavujú národné zoznamy sankcionovaných osôb a podľa akej domácej legislatívy, FinStat popisuje v samostatnom metodickom výklade, ktorý majú k dispozícii všetci užívatelia jeho databázy Sankcionované osoby. Tá spolu s databázami „Koneční vlastníci firiem“ a „Politicky exponované osoby“ tvorí profesionálny modul AML, poskytujúci komplexný servis pri identifikácii osôb potenciálne zapojených do prania špinavých peňazí.

Modul Sankcionované osoby popri Sankčnej mape EÚ integruje v jednotnej databáze, ktorá je prístupná na webovej stránke FinStatu i prostredníctvom automatizovaného prístupu, aj národné zoznamy vyššie vymenovaných jurisdikcií. Obsahuje viac ako 10-tisíc unikátnych sankcionovaných fyzických a právnických osôb. Mnohé (hlavne z Ruska a Bieloruska) sa vyskytujú paralelne vo viacerých zoznamoch, s rôznymi doplňujúcimi informáciami (napríklad o dôvodoch zaradenia na sankčný list) či aliasmi, čiže alternatívnymi verziami hľadaného mena.

Dominujú Rusi

Pri vyhľadávaní v jednotnej databáze FinStatu sa povinná osoba dozvie, že napríklad ruský oligarcha Oleg Vladimírovič Deripaska, jeden z akcionárov na Slovensku aktívnej rakúskej stavebnej spoločnosti STRABAG, sa nachádza nielen na sankčnom zozname EÚ, ale aj na sankčných listoch USA, Veľkej Británie, Kanady a Švajčiarska.

Prehľad o konkrétnej sankcionovanej osobe môže popri dátume narodenia (zväčša len rok alebo rozsah rokov) obsahovať aj informáciu o mieste narodenia, adrese trvalého bydliska, čísle preukazu totožnosti, o označení programu, v rámci ktorého bol zaradený na príslušný národný sankčný zoznam, či o občianstve, respektíve štátnej príslušnosti. Napríklad ďalší známy ruský oligarcha, dnes už bývalý majiteľ futbalového klubu Chelsea Londýn, Roman Abramovič, má okrem ruského aj portugalské a izraelské občianstvo.

Na európskom zozname sankcionovaných osôb sa nachádza bezmála 3 400 subjektov, z toho vyše 80% predstavujú konkrétne fyzické osoby, zvyšok sú rôzne organizácie (ako napríklad separatistická armáda Cossack National Guard), banky (Sberbank, VTB Bank) alebo firmy (Kalašnikov). Skoro polovicu z fyzických osôb tvoria osoby sankcionované v rámci programov Ukrajina a Bielorusko, zaradené na zoznamy hlavne po 24. februári 2022, keď ruské vojská napadli Ukrajinu.

V tejto skupine početne dominujú poslanci ruskej Štátnej dumy (české orgány preverujú napríklad nedávne nákupy bytov v Prahe, ktoré uskutočnili rodinní príslušníci Vladimíra Resina, poslanca dumy a bývalého primátora Moskvy). Sú v nej aj rôzni politici a dôstojníci z Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky (ako napríklad Igor Girkin alias Igor Strelkov, bývalý agent FSB, ktorý v roku 2014 zohral kľúčovú úlohu pri anexii Krymu a vzniku separatistických republík na Donbase). No hlavne vrcholní politici, dôstojníci, manažéri a podnikatelia z Ruskej federácie.

Ide napríklad o ruského prezidenta Vladimíra Putina, jeho milenku Alinu Kabaeva, jeho dve dcéry či bývalého zaťa Kirilla Šamalova (Putinova bývalá manželka Ľudmila Ocheretnaja je „len“ na britskom zozname), hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ministra obrany Sergeja Šojgu, generálneho tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Nikolaja Patruševa (potenciálneho Putinovho nástupcu), šéfa civilnej tajnej služby FSB Alexandra Bortnikova alebo náčelníka generálneho štábu Ruskej armády Valerija Gerasimova.

Okrem uvedených dvoch programov patria k tým početnejším osoby zaradené na sankčný list EÚ v rámci krajín Sýria, Irán a Afganistan či teroristi zo skupiny Al-Káida (program TAQA), vrátane jej už zosnulého vodcu Usámu bin Ládina. Aj v týchto programoch sa však nájdu Rusi. Ako napríklad Andrej Bogatov, veliteľ jednej z útočných jednotiek Wagnerovej žoldnierskej armády, ktorá operovala aj v Sýrii, a ktorý získal vyznamenanie Hrdina Ruskej federácie. Na európskom zozname nechýba ani Dmitrij Utkin, bývalý dôstojník ruskej vojenskej rozviedky GRU a zakladateľ Wagnerovej armády, zodpovedný za jej súčasné nasadenie na Ukrajine.

Sankcionovaní Slováci a Česi

Medzi osobami sankcionovanými Európskou úniou nenájdeme žiadnu slovenskú ani českú fyzickú osobu alebo firmu. No na americkom zozname, ktorý spravuje Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) fungujúci pod americkým ministerstvom financií, sa nachádza Marián Kočner, odsúdený za zmenkový podvod a súdený za objednávku vraždy novinára Jána Kuciaka. A sú na ňom aj viaceré jeho firmy.

Na americkom zozname figuruje aj bratislavská eseročka Lacno, ktorá bola v decembri 2021 vymazaná z ORSR. Jej jedinou spoločníčkou bola „Bratislavčanka“ Nataliya Yakovlyeva. Tá v roku 2018 previedla minoritný podiel v eseročke Home profit na SlovakiaInvest Group, od ktorej o poldruha roka neskôr odkúpila späť 100%. Firmu SlovakiaInvest Group ovláda Milan Kurota, ktorý podľa médií riadi agentúru zameranú na pomoc pri príchode zahraničných podnikateľov a zamestnancov na Slovensko.

Z českých subjektov evidujú Američania dve obchodné spoločnosti. Jednou z nich je plzenská Škoda JS, a.s., ktorú podľa českých médií vlastní v Holandsku registrovaná ruská spoločnosť OMZ B.V., ovládaná ruskou Gazprombankou. Škoda JS mala zákazky v jadrových elektrárňach v Mochovciach i Dukovanoch. Druhou je karlovarská eseročka Guga Arm, ktorá zanikla ešte v roku 2020 a ktorej majiteľ bol Uzbek Lazar Shaybazyan, podľa českého týždenníka Reflex člen kriminálnych gangov z územia bývalého Sovietskeho zväzu.

Ktoré štátne autority sankcie riešia?

V oblasti medzinárodných sankcií je národným koordinačným orgánom v Česku Finanční analytický úřad (FAU), ktorý funguje pri ministerstve financií. Rozhoduje o výnimkách zo sankcií, kontroluje a vynucuje dodržiavanie sankcií a zaisťuje aj správu zmrazeného resp. zaisteného majetku. Na svojich webových stránkach poskytuje podrobný informačný servis pre povinné osoby, ktorý môžu využívať aj slovenské subjekty. Od začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine proaktívne dohľadáva aktíva sankcionovaných Rusov a Bielorusov (vrátane rodinných príslušníkov a prepojených bielych koní) a vo viacerých prípadoch aj konkrétny majetok zmrazil.

České ministerstvo pre miestny rozvoj vydalo usmernenie pre verejných obstarávateľov, ktoré sa týka dopadu medzinárodných sankcií proti Rusku a Bielorusku do oblasti verejných zákaziek. Ministerstvo financií ČR pripravuje novelu Zákona č. 69/2006 Sb. o provádění mezinárodních sankcií, ktorá rozširuje právomoci FAU aj colných úradov pri zaisťovaní sankcionovaného majetku. A české Ministerstvo zahraničních věcí pripravuje nový sankčný zákon, ktorý by umožnil prijímať vnútroštátne sankcie proti subjektom, ktoré sa zatiaľ nenachádzajú na sankčnom zozname EÚ.

Pre slovenské povinné osoby nezabezpečuje informačnú podporu žiadna verejná inštitúcia. Rezorty financií a zahraničných vecí uvádzajú na svojich webových stránkach len všeobecné informácie o medzinárodných sankciách. A Finančná spravodajská jednotka publikuje iba zoznam prijatých rozhodnutí resp. nariadení EÚ.

Slovenský Sankčný zákon neurčuje žiadny konkrétny ústredný orgán, ktorý by medzinárodné sankcie zastrešoval. No na základe nariadenia vlády č. 221/2022 vznikla Ústredná koordinačná skupina pre výkon medzinárodných sankcií, do ktorej sú nominovaní zástupcovia viacerých orgánov štátnej správy.

Slovensko síce na medzinárodnej scéne vyzýva, aby vznikol mechanizmus, podľa ktorého sa bude dať zmrazený majetok ruských sankcionovaných osôb skonfiškovať a následne využiť na rekonštrukciu Ukrajiny, no nie je verejne známe, že by sa samo o zmrazenie akýchkoľvek ruských aktív aj usilovalo. Kým FAU už zaistila majetok viacerých sankcionovaných subjektov prepojených na Kremeľ, na Slovensku sa príslušné štátne orgány chystajú ešte len analyzovať svoje povinnosti.

Pavol Suďa
Pavol Suďa Hlavný analytik
pavol.suda@finstat.sk